Previous Verse
Next Verse

Narada Purana — Purva Bhaga, Shloka 83

Bhakti-Śraddhā-Ācāra-Māhātmya and the Commencement of the Mārkaṇḍeya Narrative

मृकण्डुरुवाच । नमः परेशाय परात्मरुपिणे परात्परस्प्रात्परतः पराय । अपारपाराय परानुकर्त्रे नमः परेभ्यः परपारणाय ॥ ८३ ॥

mṛkaṇḍuruvāca | namaḥ pareśāya parātmarupiṇe parātparasprātparataḥ parāya | apārapārāya parānukartre namaḥ parebhyaḥ parapāraṇāya || 83 ||

ムリカṇḍुは言った。「至上主に帰依し奉る。御身はパラマートマンそのものであり、至高をも超えて、あらゆる超越をも超えた、究極の超越者。彼岸が測り知れず到り得ぬ御方、衆生を至上へと導く御方に帰依し奉る。すべての超越境地を超える御方、彼岸へと渡らせる御方に帰依し奉る。」

मृकण्डुःMrikandu
मृकण्डुः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootमृकण्डु (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
उवाचsaid
उवाच:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootवच् (धातु)
Formलिट्-लकार (Perfect), प्रथमपुरुष, एकवचन; परस्मैपदम
नमःsalutation
नमः:
Sambodhana/Prayojana (सम्बोधन/प्रयोजन)
TypeIndeclinable
Rootनमस् (प्रातिपदिक)
Formअव्यय (निपातवत् प्रयोगः); नमस्कारार्थक
परेशायto the Supreme Lord
परेशाय:
Sampradana (सम्प्रदान)
TypeNoun
Rootपरेश (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, चतुर्थी-विभक्ति (Dative), एकवचन
परात्म-रूपिणेto him whose form is the Supreme Self
परात्म-रूपिणे:
Sampradana (सम्प्रदान)
TypeNoun
Rootपरात्मन् (प्रातिपदिक) + रूपिन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, चतुर्थी-विभक्ति, एकवचन; समासः—तत्पुरुषः (परात्मा एव रूपं यस्य)
परात्beyond
परात्:
Kriya-vishesana (क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootपर (प्रातिपदिक)
Formअव्यय; तसिल्-प्रत्ययान्त (ablatival adverb)
परःthe higher/supreme one
परः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootपर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; (स्तुत्यर्थे विशेषणवत्)
परात्than the beyond
परात्:
Kriya-vishesana (क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootपर (प्रातिपदिक)
Formअव्यय; तसिल्-प्रत्ययान्त
परतःbeyond/from beyond
परतः:
Kriya-vishesana (क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootपरतः (अव्यय)
Formअव्यय; तसिल्/तस्-प्रत्ययान्त (adverb: ‘from/beyond’)
परायto the supreme one
पराय:
Sampradana (सम्प्रदान)
TypeNoun
Rootपर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, चतुर्थी-विभक्ति, एकवचन
अपार-पारायto the far shore of the shoreless (limitless)
अपार-पाराय:
Sampradana (सम्प्रदान)
TypeNoun
Rootअपार (प्रातिपदिक) + पार (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, चतुर्थी-विभक्ति, एकवचन; समासः—कर्मधारयः (अपारं च पारं च इव/अपारस्य पारः)
पर-अनुकर्त्रेto the follower/imitator of none but the Supreme (or: who transcends imitation)
पर-अनुकर्त्रे:
Sampradana (सम्प्रदान)
TypeNoun
Rootपर (प्रातिपदिक) + अनुकर्तृ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, चतुर्थी-विभक्ति, एकवचन; समासः—तत्पुरुषः (परस्य अनुकर्ता)
नमःsalutation
नमः:
Sambodhana/Prayojana (सम्बोधन/प्रयोजन)
TypeIndeclinable
Rootनमस् (प्रातिपदिक)
Formअव्यय; नमस्कारार्थक
परेभ्यःto the supreme (beyond all)
परेभ्यः:
Sampradana (सम्प्रदान)
TypeNoun
Rootपर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, पञ्चमी-विभक्ति (Ablative) / चतुर्थी-विभक्ति (Dative), बहुवचन; स्तुत्यर्थे—‘परेभ्यः’ (to the supreme ones / beyond all)
पर-पारणायto the one who carries across to the beyond
पर-पारणाय:
Sampradana (सम्प्रदान)
TypeNoun
Rootपर (प्रातिपदिक) + पारण (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, चतुर्थी-विभक्ति, एकवचन; समासः—तत्पुरुषः (परं पारयति/परस्य पारणम्)

Mṛkaṇḍu

Vrata: none

Primary Rasa: bhakti

Secondary Rasa: shanta

P
Parameśvara (Supreme Lord)
P
Paramātman

FAQs

It is a compact Vedāntic-styled hymn identifying the Lord as Paramātman—utterly transcendent and the sole power who enables crossing beyond saṃsāra to liberation (the ‘further shore’).

Bhakti appears here as stuti (praise) and śaraṇāgati (taking refuge): the devotee bows to the Supreme as the guide who leads beings to the Highest, implying reliance on divine grace rather than mere self-effort.

The verse primarily functions as a devotional stotra rather than a technical Vedāṅga lesson; its practical takeaway is mantra-like usage in japa/pūjā as a concise praise invoking the Lord as Paramātman and mokṣa-dātā (giver of liberation).