Saṃsāra-duḥkha: Karmic Descent, Garbhavāsa, Life’s Anxieties, Death, and the Call to Jñāna-Bhakti
ततस्तु तरुणभावेन धनार्जनमर्जितस्य रक्षणं तस्य नाशव्ययादिषु चात्यंतदुःखिता मायया मोहिताः कामक्रोधादिदुष्टमनसाः सदासूयापरायणाः परस्वपरस्त्रीहरणोपायपरायणाः पुत्रमित्रकलत्रादिभरणोपायचिंतापरायणा वृथाहंकारदूषिताः पुत्रादिषु व्याध्यादि पीडितेषु सत्सु सर्वव्यात्पिं परित्यज्य रोगादिभिः क्लेशितानां समीपे स्वयमाध्यात्मिकदुःखेन परिप्लुता । वक्ष्यमाणप्रकारेण चितामश्नुवते ॥ २७ ॥
tatastu taruṇabhāvena dhanārjanamarjitasya rakṣaṇaṃ tasya nāśavyayādiṣu cātyaṃtaduḥkhitā māyayā mohitāḥ kāmakrodhādiduṣṭamanasāḥ sadāsūyāparāyaṇāḥ parasvaparastrīharaṇopāyaparāyaṇāḥ putramitrakalatrādibharaṇopāyaciṃtāparāyaṇā vṛthāhaṃkāradūṣitāḥ putrādiṣu vyādhyādi pīḍiteṣu satsu sarvavyātpiṃ parityajya rogādibhiḥ kleśitānāṃ samīpe svayamādhyātmikaduḥkhena pariplutā | vakṣyamāṇaprakāreṇa citāmaśnuvate || 27 ||
やがて若さの勢いの中で、得た財を守ろうと執着し、その喪失や費消などにより甚だしく苦しむ。マーヤーに惑わされ、欲と怒り等の過失により心は汚れ、常に嫉みを友として、他人の財を盗み、他人の妻を奪う手立てを追い求める。子・友・伴侶を養うための不安な策に没し、虚しい我慢に染まり、子らが病などに苦しむ時には正しい行いを捨て去る。病と艱難に責められる者の傍らに立ちながら、自らも内なる(アーディヤートミカ)悲苦に呑まれ、ついには後に説かれる次第のまま、火葬の薪の山へと至る。
Narada (in instruction to the Sanatkumara tradition of inquiry; didactic narration)
Vrata: none
Primary Rasa: bibhatsa
Secondary Rasa: karuna
It diagnoses how māyā turns youthful energy into anxiety over wealth, pride, and unethical acts, culminating in inner misery and an unprepared death—urging vairāgya and dharmic living.
By exposing the misery of ego, envy, and attachment, it indirectly points to bhakti as the remedy: redirecting the mind from possessiveness and vice toward remembrance of the Divine and righteous conduct.
No specific Vedāṅga technique is taught in this verse; the practical takeaway is ethical discipline (dharma) and mind-governance—controlling kāma and krodha as foundational preparation for higher śāstric study and sādhana.