Saṃsāra-duḥkha: Karmic Descent, Garbhavāsa, Life’s Anxieties, Death, and the Call to Jñāna-Bhakti
मासे द्वितीये पूर्णे पुरुषाकारमात्रतामुपगमय मासत्रितये पूर्णे करचरणाद्यवयवभावमुपगम्य चतुर्षु मासेषु गतेषु सर्वावयवानां संधिभेदपरिज्ञानं पंचस्वतीतेषु नखानामभिव्यंजककता षट्स्वतीतेषु नखसंधिपरिस्फुटतामुपगम्य नाभिसूत्रेण पुष्यमाणममेध्यमूत्रसिक्तांगं जरायुणा बंधितरक्तास्थिक्रिमिवसामज्जास्नायुकेशादिदूषिते कुत्सिते शरीरे निवासिनं स्वयमप्येवं परिदूषितदेहं मातुश्च कट्वम्ललवणात्युष्णभुक्तदह्यमात्मानं दृष्ट्वा देही पूर्वजन्मस्मरणानुभावात्पूर्वानुभूतनरकदुःथानि च स्मृत्वांतर्दुःखेन च परिदह्यमानो मातुर्देहातिमूत्रादिरुक्षेण दह्यमान एवं मनसि प्रलयति ॥ १२ ॥
māse dvitīye pūrṇe puruṣākāramātratāmupagamaya māsatritaye pūrṇe karacaraṇādyavayavabhāvamupagamya caturṣu māseṣu gateṣu sarvāvayavānāṃ saṃdhibhedaparijñānaṃ paṃcasvatīteṣu nakhānāmabhivyaṃjakakatā ṣaṭsvatīteṣu nakhasaṃdhiparisphuṭatāmupagamya nābhisūtreṇa puṣyamāṇamamedhyamūtrasiktāṃgaṃ jarāyuṇā baṃdhitaraktāsthikrimivasāmajjāsnāyukeśādidūṣite kutsite śarīre nivāsinaṃ svayamapyevaṃ paridūṣitadehaṃ mātuśca kaṭvamlalavaṇātyuṣṇabhuktadahyamātmānaṃ dṛṣṭvā dehī pūrvajanmasmaraṇānubhāvātpūrvānubhūtanarakaduḥthāni ca smṛtvāṃtarduḥkhena ca paridahyamāno māturdehātimūtrādirukṣeṇa dahyamāna evaṃ manasi pralayati || 12 ||
2ヶ月が満ちると、胚は人の形の輪郭だけを得る。3ヶ月が満ちると、手足などの四肢が生じる。4ヶ月が過ぎると、関節の区別がつくようになる。5ヶ月が過ぎると爪が現れ始め、6ヶ月が過ぎると爪の関節がはっきりと定まる。へその緒を通して養われ、その体は不浄な尿に浸り、胎盤に縛られ、血、骨、虫、脂肪、骨髄、腱、毛髪などで汚れた卑しい体の中に住まう。このように汚染された体の中にいる自分を見て、また母が辛く、酸っぱく、塩辛く、過度に熱い食べ物を食べて焼かれているのを見て、受肉した魂は、過去の生を思い出す力によって、以前経験した地獄の苦しみを想起する。内なる悲しみに焼かれ、過度の尿など母体の排泄物の刺激に焼かれ、精神的な失神へと沈んでいく。
Suta (narrating Purāṇic teaching; speaker not explicitly marked in this verse)
Vrata: none
Primary Rasa: karuna
Secondary Rasa: bibhatsa
It uses garbha-duḥkha (suffering in the womb) to awaken vairāgya: the jīva’s embodiment is shown as impure and painful, prompting remembrance of karmic bondage and the need for liberation-oriented life.
By exposing the misery and helplessness of embodied existence, it implicitly turns the mind toward taking refuge in the Divine; bhakti is supported by such dispassion (vairāgya) and awareness of samsāra’s defects.
Primarily śāstric anatomy/embryology used for dharma-teaching rather than a Vedāṅga technical topic; the practical takeaway is contemplative discipline—meditating on bodily impurity and karmic causality to strengthen renunciation.