Previous Verse

Shloka 51

दक्षयज्ञध्वंसः—वीरभद्रप्रेषणं, देवविष्ण्वोः पराजयः, पुनरनुग्रहः

तुष्टुवुर् देवदेवेशं नीलकण्ठं वृषध्वजम् तान् देवान् अनुगृह्यैव भवो ऽप्यन्तरधीयत

tuṣṭuvur devadeveśaṃ nīlakaṇṭhaṃ vṛṣadhvajam tān devān anugṛhyaiva bhavo 'pyantaradhīyata

神々は神々の主を讃えた——青き喉のニーラカṇṭha、牡牛を旗印とする御方を。彼らに恩寵を授け終えると、バヴァ(シヴァ)はその視界から姿を消した。

तुष्टुवुःpraised
तुष्टुवुः:
देव-देव-ईशम्the Lord of gods
देव-देव-ईशम्:
नीलकण्ठम्the Blue-throated One
नीलकण्ठम्:
वृष-ध्वजम्he whose emblem is the bull
वृष-ध्वजम्:
तान् देवान्those gods
तान् देवान्:
अनुगृह्य एवhaving favored/granted grace indeed
अनुगृह्य एव:
भवः अपिBhava (Śiva) also
भवः अपि:
अन्तरधीयतvanished/disappeared
अन्तरधीयत:

Suta Goswami (narrating the episode to the sages; internal scene describes the devas and Shiva)