Previous Verse
Next Verse

Shloka 12

दक्षयज्ञध्वंसः—वीरभद्रप्रेषणं, देवविष्ण्वोः पराजयः, पुनरनुग्रहः

उवाच भद्रो भगवान् दक्षं चामिततेजसम् संपर्कादेव दक्षाद्य मुनीन्देवान् पिनाकिना

uvāca bhadro bhagavān dakṣaṃ cāmitatejasam saṃparkādeva dakṣādya munīndevān pinākinā

吉祥なる主バドラは、無量の威光をもつダクシャに語りかけた。さらに、ピナ―キン(ピナーカ弓を携えるシヴァ)とのただ一つの交わりによって、ダクシャと最勝の牟尼たち、そして神々は清められ、高められた。

उवाचspoke
उवाच:
भद्रःauspicious, benevolent
भद्रः:
भगवान्the Blessed Lord
भगवान्:
दक्षम्to Dakṣa
दक्षम्:
and
:
अमित-तेजसम्of immeasurable radiance
अमित-तेजसम्:
संपर्कात्from contact/association
संपर्कात्:
एवindeed, merely
एव:
दक्ष-आद्यbeginning with Dakṣa
दक्ष-आद्य:
मुनीन्sages
मुनीन्:
देवान्gods
देवान्:
पिनाकिनाwith Pinākin (Śiva)
पिनाकिना:

Suta Goswami (narrating the scene; the Lord/Pinakin is the one who speaks within the narrative)