Previous Verse
Next Verse

Shloka 19

Balarāma Slays the Ape Dvivida

Dvivida-vadha

मूषलाहतमस्तिष्को विरेजे रक्तधारया । गिरिर्यथा गैरिकया प्रहारं नानुचिन्तयन् ॥ १९ ॥ पुनरन्यं समुत्क्षिप्य कृत्वा निष्पत्रमोजसा । तेनाहनत् सुसङ्‌क्रु‌द्धस्तं बल: शतधाच्छिनत् ॥ २० ॥ ततोऽन्येन रुषा जघ्ने तं चापि शतधाच्छिनत् ॥ २१ ॥

mūṣalāhata-mastiṣko vireje rakta-dhārayā girir yathā gairikayā prahāraṁ nānucintayan

主の棍棒に頭蓋を打たれたドゥヴィヴィダは、噴き出す血潮により、赤土で彩られた山のように映えた。傷を顧みず、彼はさらに木を引き抜き、力任せに葉を払い落として主を打った。すると激怒したバララーマはそれを百々に砕いた。彼がまた別の木で憤然と打ちかかると、それも主は百々に打ち砕かれた。

मूषल-आहत-मस्तिष्कःwhose skull was struck by a club
मूषल-आहत-मस्तिष्कः:
Karta (कर्ता)
TypeAdjective
Rootमूषल (प्रातिपदिक) + आहत (कृदन्त; आ+हन् धातोः क्त) + मस्तिष्क (प्रातिपदिक)
Formबहुव्रीहि-समास; पुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (Nominative), एकवचन; ‘यस्य मस्तिष्कम् मूषलेन आहतम्’
विरेजेshone, appeared
विरेजे:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootवि+राज् (धातु)
Formलिट्-लकार (Perfect), प्रथम-पुरुष (3rd person), एकवचन; आत्मनेपद
रक्त-धारयाwith a stream of blood
रक्त-धारया:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootरक्त (प्रातिपदिक) + धारा (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष-समास; स्त्रीलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति (Instrumental), एकवचन
गिरिःa mountain
गिरिः:
Upamana (उपमान)
TypeNoun
Rootगिरि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (Nominative), एकवचन
यथाas
यथा:
Upamana-dyotaka (उपमान-द्योतक)
TypeIndeclinable
Rootयथा (अव्यय)
Formउपमानवाचक-अव्यय (as/like)
गैरिकयाwith red ochre
गैरिकया:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootगैरिक (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति (Instrumental), एकवचन
प्रहारम्the blow
प्रहारम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootप्रहार (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (Accusative), एकवचन
not
:
Pratishedha (प्रतिषेध)
TypeIndeclinable
Rootन (अव्यय)
Formनिषेध-अव्यय (negation)
अनुचिन्तयन्considering (it)
अनुचिन्तयन्:
Kriya-viseshana (क्रियाविशेषण)
TypeVerb
Rootअनु+चिन्त् (धातु)
Formशतृ-प्रत्ययान्त वर्तमान-कृदन्त (present active participle); पुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; ‘not considering’ (न सह)
B
Balarāma

FAQs

This verse depicts unwavering steadiness: even after being struck on the head and bleeding, the warrior does not dwell on the injury, showing fearlessness and resolve.

Śukadeva Gosvāmī narrates these events to Mahārāja Parīkṣit as part of the account of the Yadu-era conflicts and divine associates’ exploits.

It teaches not to obsess over setbacks; one can remain focused on duty and remembrance of the Lord, meeting difficulties with steadiness rather than rumination.