रामस्य पम्पातीरगमनम्, सुग्रीवसख्यं, वालिवधः, सीतारक्षणवृत्तान्तश्च
Rāma at Pampā; alliance with Sugrīva; Vālin’s fall; Sītā’s guarded captivity
दृष्टवा5<यान्तं तमतिर्थिं स च राजा युधिषिर:,श्रीमान् राजा युधिष्ठिर अतिथिको आते देख भाइयोंसहित उनके सम्मुख गये। वे अपनी मर्यादासे कभी च्युत नहीं होते थे। उन्होंने उन अतिथिदेवताको लाकर श्रेष्ठ आसनपर आदरपूर्वक बैठाया और हाथ जोड़कर प्रणाम किया। फिर विधिपूर्वक पूजा करके उन्हें अतिथिसत्कारके रूपमें निमन्त्रित किया और कहा--“भगवन्! अपना नित्य नियम पूरा करके (भोजनके लिये) शीघ्र पधारिये”
dṛṣṭvā āyāntaṃ tam atithiṃ sa ca rājā yudhiṣṭhiraḥ śrīmān atithiko bhāryābhrātṛ-sahitaḥ tasya sammukhaṃ jagāma | sa maryādāyāḥ kadācana na cyutaḥ | sa taṃ atithidevatā-svarūpaṃ nītvā śreṣṭhāsane ādara-pūrvakaṃ nyaveśayat | karābhyāṃ praṇamya tataḥ vidhi-pūrvakaṃ pūjayitvā atithi-satkāra-rūpeṇa nimantrayām āsa, uvāca ca— “bhagavan, nitya-niyamaṃ samāpya bhojanārthaṃ śīghraṃ padhāryatām” iti |
Seeing the guest approaching, the illustrious King Yudhiṣṭhira—ever mindful of the duties of hospitality—went forward with his brothers to receive him. Never straying from propriety, he brought the visitor, regarded as a divine guest, and respectfully seated him on an excellent seat. With folded hands he bowed, then worshipped him according to rule, invited him as part of due guest-honour, and said: “Revered sir, having completed your daily observances, please come quickly for the meal.”
वैशम्पायन उवाच