Saṃvaraṇa–Tapatī Vivāhaḥ (The Marriage of Saṃvaraṇa and Tapatī) — Mahābhārata, Ādi Parva 163
अमर्षेण तु सम्पूर्ण: कुन्तीपुत्रं वृकोदरम् जघान पृष्ठे पाणिभ्यामुभाभ्यां पृष्ठत: स्थित:,तो भी शत्रुवीरोंका संहार करनेवाले पाण्डुनन्दन भीमसेन उस राक्षसकी ओर देखते हुए उसका तिरस्कार करके उस अन्नको खाते ही रहे। तब उसने अत्यन्त अमर्षमें भरकर कुन्तीनन्दन भीमसेनके पीछे खड़े हो अपने दोनों हाथोंसे उनकी पीठपर प्रहार किया
amarṣeṇa tu sampūrṇaḥ kuntīputraṃ vṛkodaram jaghāna pṛṣṭhe pāṇibhyām ubhābhyāṃ pṛṣṭhataḥ sthitaḥ | tato hi śatruvīrāṇāṃ saṃhārakaro pāṇḍunandano bhīmasenaḥ tasya rākṣasasya ālokya tiraskṛtya tad annaṃ bhakṣayann eva tiṣṭhati | atha sa atyantam amarṣeṇa bharitaḥ kuntīnandanasya bhīmasenasya pṛṣṭhataḥ sthitvā ubhābhyāṃ hastābhyāṃ tasya pṛṣṭhe prāharat ||
Vaiśampāyana said: Filled with rage, the rākṣasa struck Kuntī’s son Vṛkodara (Bhīma) on the back with both hands, standing behind him. Yet Bhīmasena—destroyer of hostile champions and son of Pāṇḍu—looked at the rākṣasa with contempt and continued eating that food. Then the demon, swelling with even greater fury, stood behind Kuntī’s son Bhīma and again dealt blows upon his back with both hands.
वैशम्पायन उवाच