Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Prabhasa Khanda, Shloka 14

एवं तत्समनुप्राप्तं पुण्यं सान्निहितं सरः । तत्र स्नात्वा महादेवि राहुग्रस्ते दिवाकरे । अग्निष्टोमस्य यज्ञस्य फलं प्राप्नोत्यशेषतः

evaṃ tatsamanuprāptaṃ puṇyaṃ sānnihitaṃ saraḥ | tatra snātvā mahādevi rāhugraste divākare | agniṣṭomasya yajñasya phalaṃ prāpnotyaśeṣataḥ

Demikianlah telaga suci Sānn̄ihita itu diperoleh. Wahai Mahādevī, bila Matahari digenggam Rāhu (saat gerhana), siapa yang mandi di sana memperoleh sepenuhnya pahala yajña Agniṣṭoma, tanpa tersisa.

एवम्thus
एवम्:
Sambandha (Manner)
TypeIndeclinable
Rootएवम् (अव्यय)
Formअव्यय (क्रियाविशेषणम्/adverb): प्रकारे
तत्that
तत्:
Visheshana (Qualifier)
TypeAdjective
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया एकवचनम्; विशेषणम् (पुण्यम्)
समनुप्राप्तम्fully attained/obtained
समनुप्राप्तम्:
Visheshana (Qualifier)
TypeAdjective
Rootसम्+अनु+प्राप् (धातु)
Formक्त (past passive participle): नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया एकवचनम्; विशेषणम् (पुण्यम्)
पुण्यम्merit, sacred benefit
पुण्यम्:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootपुण्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा (1st) एकवचनम्
सान्निहितम्due to (divine) presence
सान्निहितम्:
Visheshana (Qualifier)
TypeAdjective
Rootसन्निहित (कृदन्त-प्रातिपदिक; सम्+नि+धा/√हित)
Formक्त (PPP), नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया एकवचनम्; विशेषणम् (पुण्यम्)
सरःthe lake
सरः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootसरस् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा (1st) एकवचनम्
तत्रthere
तत्र:
Adhikarana (Location)
TypeIndeclinable
Rootतत्र (अव्यय)
Formअव्यय (देशवाचक/adverb of place)
स्नात्वाhaving bathed
स्नात्वा:
Purvakala (Prior action)
TypeVerb
Rootस्ना (धातु)
Formक्त्वान्त (absolutive/gerund): 'स्नात्वा' = स्नानं कृत्वा; अव्ययभावः
महादेविO Mahādevī
महादेवि:
Sambodhana (Address)
TypeNoun
Rootमहादेवी (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, सम्बोधन एकवचनम्
राहुग्रस्तेwhen seized by Rāhu
राहुग्रस्ते:
Adhikarana (Locative)
TypeAdjective
Rootराहु (प्रातिपदिक) + ग्रस्त (कृदन्त; √ग्रस्)
Formसप्तमी एकवचनम्; तृतीया-तत्पुरुषः: 'राहुणा ग्रस्ते'; विशेषणम् (दिवाकरे)
दिवाकरेin the sun (during eclipse)
दिवाकरे:
Adhikarana (Locative)
TypeNoun
Rootदिवाकर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी एकवचनम्
अग्निष्टोमस्यof the Agniṣṭoma
अग्निष्टोमस्य:
Shashthi-Sambandha (Genitive relation)
TypeNoun
Rootअग्निष्टोम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी एकवचनम्; समासः (अग्नि+स्तोम) वैदिक-यागनाम
यज्ञस्यof the sacrifice
यज्ञस्य:
Shashthi-Sambandha (Genitive relation)
TypeNoun
Rootयज्ञ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी एकवचनम्
फलम्fruit, result
फलम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootफल (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया एकवचनम्
प्राप्नोतिobtains
प्राप्नोति:
Kriya (Action)
TypeVerb
Rootप्राप् (धातु)
Formलट् (वर्तमान/present), प्रथमपुरुषः, एकवचनम्, परस्मैपदम्
अशेषतःcompletely, without remainder
अशेषतः:
Sambandha (Manner)
TypeIndeclinable
Rootअशेषतः (अव्यय)
Formअव्यय (क्रियाविशेषणम्): 'सम्पूर्णतया/entirely'

Narrator addressing Mahādevī (frame-dialogue)

Tirtha: Saṃnihita-saras

Type: kund

Listener: Mahādevī

Scene: At the Saṃnihita lake in Prabhāsa, pilgrims bathe as the sun is eclipsed—sky dimmed, a haloed disc overhead; priests recite Vedic mantras; the lake glows with sanctity, suggesting the unseen fruit of Agniṣṭoma.

S
Sānn̄ihita Saraḥ (Saṃnihitī tīrtha)
R
Rāhu
D
Divākara (Sun)
A
Agniṣṭoma Yajña

FAQs

Tīrtha-sevā and snāna, performed at the right sacred time, can equal the highest Vedic ritual fruits—making dharma accessible to all.

Sānn̄ihita Saraḥ / Saṃnihitī tīrtha at Prabhāsa.

Perform snāna at Sānn̄ihita Saraḥ specifically during an eclipse (Rāhu-grasta Sūrya) to obtain Agniṣṭoma-yajña phala.