Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Prabhasa Khanda, Shloka 109

नापुण्यवद्भिः संप्राप्तुं पुंभिः शक्या महानदी । प्राची सरस्वती देवि सर्वत्र च सुदुर्लभा । विशेषेण कुरुक्षेत्रे प्रभासे पुष्करे तथा

nāpuṇyavadbhiḥ saṃprāptuṃ puṃbhiḥ śakyā mahānadī | prācī sarasvatī devi sarvatra ca sudurlabhā | viśeṣeṇa kurukṣetre prabhāse puṣkare tathā

Wahai Dewi, sungai agung ini tidak dapat dicapai oleh manusia yang tanpa kebajikan. Sarasvatī yang purba (mengalir ke timur), wahai Dewi, amat sukar ditemui di mana pun—terutama di Kurukṣetra, di Prabhāsa, dan juga di Puṣkara.

not
:
Sambandha (Negation/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootन (अव्यय)
Formनिषेधार्थक-अव्यय (negation)
अपुण्यवत्भिःby the unmeritorious
अपुण्यवत्भिः:
Karana (Agent-instrument/करण)
TypeNoun
Rootअ + पुण्यवत् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति (3rd/Instrumental), बहुवचन; ‘पुण्यवत्’ (meritorious) इत्यस्य नकारार्थक-उपसर्गेण निषेधः
संप्राप्तुम्to reach/attain
संप्राप्तुम्:
Prayojana (Purpose/प्रयोजन)
TypeVerb
Rootसम् + प्र + आप् (धातु)
Formकृदन्तः—तुमुन्-प्रत्ययान्त (infinitive); प्राप्तुं = to reach/obtain
पुंभिःby men/people
पुंभिः:
Karana (Agent-instrument/करण)
TypeNoun
Rootपुम्स् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, बहुवचन
शक्याpossible (to be reached)
शक्या:
Kriya (Predicate adjective/क्रिया)
TypeAdjective
Rootशक्य (प्रातिपदिक; √शक्)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; साध्यत्व/समर्थ्यवाचक (possible)
महानदीthe great river
महानदी:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootमहा + नदी (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; कर्मधारयः (महती नदी)
प्राचीeastern/ancient
प्राची:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootप्राची (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; ‘सरस्वती’ इत्यस्य विशेषणम् (eastern/ancient)
सरस्वतीSarasvatī
सरस्वती:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootसरस्वती (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
देविO goddess
देवि:
Sambodhana (Address/सम्बोधन)
TypeNoun
Rootदेवी (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, सम्बोधन-विभक्ति, एकवचन
सर्वत्रeverywhere
सर्वत्र:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootसर्वत्र (अव्यय)
Formदेशवाचक-अव्यय (adverb: everywhere)
and
:
Sambandha (Connector/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयार्थक-अव्यय
सुदुर्लभाvery difficult to find
सुदुर्लभा:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootसु + दुर्लभ (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; ‘सरस्वती’ इत्यस्य विशेषणम् (very hard to obtain)
विशेषेणespecially
विशेषेण:
Sambandha (Adverbial-instrument/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootविशेष (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, एकवचन; अव्ययीभाववत् प्रयोगः (especially)
कुरुक्षेत्रेin Kurukṣetra
कुरुक्षेत्रे:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootकुरुक्षेत्र (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति, एकवचन
प्रभासेin Prabhāsa
प्रभासे:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootप्रभास (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति, एकवचन
पुष्करेin Puṣkara
पुष्करे:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootपुष्कर (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति, एकवचन
तथाlikewise
तथा:
Sambandha (Connector/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootतथा (अव्यय)
Formसमुच्चय/प्रकारार्थक-अव्यय (likewise/also)

Sūta (deduced)

Tirtha: Prācī Sarasvatī (with special presence at Kurukṣetra, Prabhāsa, Puṣkara)

Type: kshetra

Listener: Devī

Scene: A map-like sacred vision: three luminous pilgrimage nodes—Kurukṣetra plain, Prabhāsa seashore, Puṣkara lake—connected by a faint riverine thread of Sarasvatī; pilgrims approach only as their merit ‘lights up’ the path.

S
Sarasvatī
K
Kurukṣetra
P
Prabhāsa
P
Puṣkara

FAQs

Pilgrimage fruits depend on inner merit (puṇya); sacred encounters are portrayed as earned through dharmic life.

Sarasvatī-associated tīrthas, with special emphasis on Kurukṣetra, Prabhāsa, and Puṣkara.

No direct rite is stated; the verse frames access to the tīrtha as contingent on puṇya.