Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Prabhasa Khanda, Shloka 4

जलेन सह तद्वीर्यं पीतवान्स ऋषिस्ततः । आत्मसंस्थानि सर्वाणि दिव्यान्यस्त्राण्यसौ मुनिः । कारयित्वोत्तरामाशां जगाम तपसां निधिः

jalena saha tadvīryaṃ pītavānsa ṛṣistataḥ | ātmasaṃsthāni sarvāṇi divyānyastrāṇyasau muniḥ | kārayitvottarāmāśāṃ jagāma tapasāṃ nidhiḥ

Lalu sang resi meminum daya itu bersama air. Sang muni, laksana khazanah tapa, menegakkan semua senjata ilahi di dalam dirinya, kemudian berangkat menuju arah utara.

jalenawith water
jalena:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootjala (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया (3rd), एकवचन; करणम्
sahatogether with
saha:
Sambandha (Association/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootsaha (अव्यय)
Formअव्यय; सह-शब्दः (postposition ‘with’)
tatthat
tat:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Roottad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd), एकवचन; vīryam इत्यस्य विशेषणम्
vīryampotency / essence
vīryam:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootvīrya (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd), एकवचन; कर्म
pītavānhaving drunk
pītavān:
Karta (Agent/कर्ता)
TypeVerb
Rootpā (धातु) + pīta (कृदन्त; क्त) + vat (मतुप्-सदृश)
Formक्तवतु-प्रत्ययान्त कृदन्त (perfect participle active); पुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; कर्तरि प्रयोगः
saḥhe
saḥ:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Roottad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; सर्वनाम
ṛṣiḥthe sage
ṛṣiḥ:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootṛṣi (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; कर्ता
tataḥthen
tataḥ:
Kriya-visheshana (Temporal/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Roottatas (अव्यय)
Formअव्यय; कालवाचक क्रियाविशेषणम्
ātmasaṃsthāniplaced in himself / established in his own self
ātmasaṃsthāni:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootātma-saṃsthā (प्रातिपदिक; आत्म + संस्थ)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd), बहुवचन; astrāṇi इत्यस्य विशेषणम्
sarvāṇiall
sarvāṇi:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootsarva (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd), बहुवचन; astrāṇi इत्यस्य विशेषणम्
divyānidivine
divyāni:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootdivya (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd), बहुवचन; astrāṇi इत्यस्य विशेषणम्
astrāṇiweapons
astrāṇi:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootastra (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd), बहुवचन; कर्म (object of kārayitvā)
asauthat (well-known)
asau:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootadas (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; सर्वनाम
muniḥsage
muniḥ:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootmuni (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; कर्ता
kārayitvāhaving caused (them) to be made/arranged
kārayitvā:
Kriya-visheshana (Prior action/क्रियाविशेषण)
TypeVerb
Rootkṛ (धातु) + ṇic (णिच्) + lyap (ल्यप्)
Formणिजन्त-धातोः (causative) ल्यप्-प्रत्ययान्त अव्ययभाव (gerund); पूर्वकाले (having caused to be made/done)
uttarāmnorthern
uttarām:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootuttara (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया (2nd), एकवचन; āśām इत्यस्य विशेषणम्
āśāmdirection
āśām:
Karma (Goal/कर्म)
TypeNoun
Rootāśā (प्रातिपदik)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया (2nd), एकवचन; कर्म (goal-direction as object of motion)
jagāmawent
jagāma:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootgam (धातु)
Formलिट् (Perfect), प्रथमपुरुष (3rd), एकवचन; परस्मैपदम्
tapasāmof austerities
tapasām:
Sambandha (Genitive relation/सम्बन्ध)
TypeNoun
Roottapas (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, षष्ठी (6th), बहुवचन; सम्बन्ध (genitive)
nidhiḥtreasure / repository
nidhiḥ:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootnidhi (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; asau muniḥ इत्यस्य समानाधिकरणम्

Narrator (contextual Purāṇic narration within Prabhāsa-kṣetra-māhātmya; specific speaker not explicit in this snippet)

Scene: The ṛṣi drinks water infused with potency; luminous astras dissolve into light and enter his body/heart-lotus; he then walks toward the northern horizon with serene power.

Ṛṣi
M
Muni

FAQs

Tapas and self-mastery are portrayed as the true ‘container’ of power—divine forces become safe and purposeful when internalized by a disciplined sage.

The verse sits within the Prabhāsa-kṣetra māhātmya section, where the sanctity of Prabhāsa provides the spiritual backdrop for such extraordinary events.

No formal rite is prescribed; however, the act of drinking ‘with water’ reflects a Purāṇic motif of ritually assimilating potency under ascetic control.