Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 5

तत्रागतो द्विजः कश्चित्क्षेत्रे तापसरूपधृक् । तीर्थयात्राप्रसंगेन रात्रौ प्राप्तः श्रमान्वितः

tatrāgato dvijaḥ kaścitkṣetre tāpasarūpadhṛk | tīrthayātrāprasaṃgena rātrau prāptaḥ śramānvitaḥ

Di sana datang seorang dwija, memasuki wilayah suci itu dengan rupa seorang pertapa. Dalam rangka ziarah ke tīrtha, ia tiba pada malam hari, letih oleh kelelahan.

तत्रthere
तत्र:
Adhikarana (Locative sense/अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootतत्र (अव्यय)
Formदेशवाचक-अव्यय
आगतःhaving come, arrived
आगतः:
Karta-viśeṣaṇa
TypeAdjective
Root√गम् (धातु) + आ (उपसर्ग) + क्त (कृदन्त)
Formक्त-प्रत्ययान्त; पुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; द्विजः इति विशेषणम्
द्विजःa Brahmin
द्विजः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootद्विज (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
कश्चित्someone, a certain
कश्चित्:
Karta (Apposition)
TypeNoun
Rootकिम् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; अनिश्चितवाचक (indefinite pronoun)
क्षेत्रेin the sacred field/place
क्षेत्रे:
Adhikarana (Locative/अधिकरण)
TypeNoun
Rootक्षेत्र (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति, एकवचन
तापसरूपधृक्wearing the form of an ascetic
तापसरूपधृक्:
Karta-viśeṣaṇa
TypeAdjective
Rootतापस-रूप-धृक् (प्रातिपदिक; √धृ (धातु) + क्विप्)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; समासः—तत्पुरुष (तापसस्य रूपं धृक् = धारयन्)
तीर्थयात्राप्रसंगेनdue to the occasion of pilgrimage
तीर्थयात्राप्रसंगेन:
Hetu/Karana (Cause/Instrument)
TypeNoun
Rootतीर्थ-यात्रा-प्रसङ्ग (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, एकवचन; समासः—तत्पुरुष (तीर्थयात्रायाः प्रसङ्गः)
रात्रौat night
रात्रौ:
Adhikarana (Temporal)
TypeNoun
Rootरात्रि (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति, एकवचन
प्राप्तःhaving reached
प्राप्तः:
Karta-viśeṣaṇa
TypeAdjective
Root√आप्/√प्राप् (धातु) + प्र (उपसर्ग) + क्त
Formक्त-प्रत्ययान्त; पुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; द्विजः इति विशेषणम्
श्रम-अन्वितःaccompanied by fatigue, tired
श्रम-अन्वितः:
Karta-viśeṣaṇa
TypeAdjective
Rootश्रम-अन्वित (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; समासः—तत्पुरुष (श्रमेन अन्वितः)

Sūta (deduced)

Tirtha: Ajāgṛha

Type: kshetra

Scene: A brāhmaṇa pilgrim in ascetic garb arrives at Ajāgṛha at night, weary, carrying a staff/waterpot, looking for a safe resting place near the sacred spot.

D
Dvija (brāhmaṇa pilgrim)
T
Tīrthayātrā (pilgrimage)

FAQs

Pilgrimage (tīrthayātrā) places the seeker into sacred encounters; fatigue and hardship become part of dharmic travel and its fruits.

The kṣetra associated with Ajāgṛha, where the legend’s pilgrim arrives.

None explicitly; the verse situates the merit-bearing act of tīrtha-yātrā (pilgrimage).