Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Kashi Khanda, Shloka 37

तुरंगमाश्च तुरगास्त्वनाधिव्याधिजीवितम् । निःसपत्नं शुभं राज्यं प्राज्यं हरिहरार्चनम्

turaṃgamāśca turagāstvanādhivyādhijīvitam | niḥsapatnaṃ śubhaṃ rājyaṃ prājyaṃ hariharārcanam

Kuda-kuda dan tunggangan yang tangkas, hidup tanpa duka batin dan tanpa penyakit, kerajaan yang mujur tanpa tandingan, kemakmuran yang melimpah, serta pemujaan kepada Hari dan Hara—semuanya menjadi miliknya.

तुरङ्गमाःhorses
तुरङ्गमाः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootतुरङ्गम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन
and
:
Samuccaya (Coordination/समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयार्थक-अव्यय (conjunction)
तुरगाःhorses/steeds
तुरगाः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootतुरग (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन
तुbut / indeed
तु:
Sambandha (Discourse particle/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootतु (अव्यय)
Formविरोध/विशेषार्थक-अव्यय (but/indeed)
अनाधिव्याधिजीवितम्life free from worry and disease
अनाधिव्याधिजीवितम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootअन्-आधि-व्याधि-जीवित (प्रातिपदिक); न (नञ्) + आधि (संज्ञा) + व्याधि (संज्ञा) + जीवित (संज्ञा)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन
निःसपत्नम्without rivals
निःसपत्नम्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootनिः-सपत्न (प्रातिपदिक); निः (उपसर्ग/अव्यय) + सपत्न (संज्ञा)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; विशेषण (for राज्यं)
शुभम्auspicious / prosperous
शुभम्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootशुभ (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; विशेषण (for राज्यं)
राज्यम्kingdom / sovereignty
राज्यम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootराज्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन
प्राज्यम्abundant / extensive
प्राज्यम्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootप्राज्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; विशेषण (for राज्यं)
हरिहरार्चनम्worship of Hari and Hara
हरिहरार्चनम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootहरि-हर-अर्चन (प्रातिपदिक); हरि (संज्ञा) + हर (संज्ञा) + अर्चन (संज्ञा)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन

Sunīti

Tirtha: Kāśī

Type: kshetra

Scene: A prosperous kingdom scene: stables of fine horses, peaceful citizens, and in the center a shrine or altar where Hari and Hara are worshiped together—Śiva-liṅga beside Viṣṇu icon—signifying harmony and auspicious rule.

H
Hari
H
Hara

FAQs

Even amid royal prosperity, devotion—here framed as Hari-Hara worship—stands as the auspicious center of life.

No single tīrtha is specified; within Kāśīkhaṇḍa, Hari-Hara devotion resonates with Kāśī’s inclusive sacred ethos.

Hari-Hara arcana (worship) is mentioned generally, without details of mantra, vrata, or offerings.