Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Avanti Khanda, Shloka 35

तस्मात्सर्वाश्रयो देवि गिरिः पर्वतराङ्भवेत् । सुरासुरमनुष्याणां यथाहमपि चाश्रयः

tasmātsarvāśrayo devi giriḥ parvatarāṅbhavet | surāsuramanuṣyāṇāṃ yathāhamapi cāśrayaḥ

Karena itu, wahai Dewi, gunung ini akan menjadi tempat berlindung bagi semua, unggul di antara para gunung—sebagaimana Aku pun menjadi perlindungan bagi para deva, asura, dan manusia.

तस्मात्therefore
तस्मात्:
Hetu (Cause/हेतु)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग/नपुंसकलिङ्ग, पञ्चमी-विभक्ति (Abl.), एकवचन; सर्वनाम
सर्वाश्रयःrefuge of all
सर्वाश्रयः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootसर्व + आश्रय (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (Nom.), एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुषः (सर्वेषाम् आश्रयः)
देविO goddess
देवि:
Sambodhana (Address/सम्बोधन)
TypeNoun
Rootदेवी (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, सम्बोधन-विभक्ति (Voc.), एकवचन
गिरिःthe mountain
गिरिः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootगिरि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (Nom.), एकवचन
पर्वतराट्king of mountains
पर्वतराट्:
Pradhana-predicative (Predicate noun/विशेष्य-निर्देश)
TypeNoun
Rootपर्वत + राज् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (Nom.), एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुषः (पर्वतानां राट् = king of mountains)
भवेत्should be; may become
भवेत्:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootभू (धातु)
Formविधिलिङ्-लकार (Optative), प्रथमपुरुष (3rd), एकवचन; परस्मैपद
सुरासुरमनुष्याणाम्of gods, demons, and humans
सुरासुरमनुष्याणाम्:
Sambandha (Genitive relation/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootसुर + असुर + मनुष्य (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति (Gen.), बहुवचन; इतरेतर-द्वन्द्वः
यथाjust as
यथा:
Upamana/Prakara (Comparison/प्रकार)
TypeIndeclinable
Rootयथा (अव्यय)
Formअव्यय; उपमान/प्रकारवाचक (comparative/manner)
अहम्I
अहम्:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formउत्तमपुरुष-सर्वनाम, प्रथमा-विभक्ति (Nom.), एकवचन
अपिalso
अपि:
Samuccaya (Addition/समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चय/अप्यर्थ (also/even)
and
:
Samuccaya (Connector/समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चय (conjunction)
आश्रयःrefuge; support
आश्रयः:
Pradhana-predicative (Predicate noun/विशेष्य-निर्देश)
TypeNoun
Rootआश्रय (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (Nom.), एकवचन

Nārāyaṇa (contextual continuation)

Tirtha: Nārāyaṇagiri

Type: peak

Listener: Devī

Scene: A majestic mountain with three groups—devas, asuras, and humans—approaching from different paths, all sheltered under the same luminous presence of Nārāyaṇa.

N
Nārāyaṇa
D
Devī (Śrī)
N
Nārāyaṇagiri
S
Suras
A
Asuras
M
Manuṣyas

FAQs

A tīrtha becomes ‘refuge’ by divine presence—mirroring God’s universal shelter for all beings.

Nārāyaṇagiri, declared the ‘king of mountains’ and a universal sanctuary.

No specific ritual is stated; the verse establishes the site’s protective and refuge-giving power.