Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Avanti Khanda, Shloka 28

वाचिकं मानसं पापं कर्मजं यत्पुरा कृतम् । स्नानमात्रात्तु राजेन्द्र तत्र तीर्थे प्रणश्यति

vācikaṃ mānasaṃ pāpaṃ karmajaṃ yatpurā kṛtam | snānamātrāttu rājendra tatra tīrthe praṇaśyati

Wahai raja para raja, dosa apa pun yang dahulu dilakukan lewat ucapan, pikiran, atau perbuatan jasmani, di tīrtha itu lenyap hanya dengan mandi saja.

वाचिकम्verbal
वाचिकम्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootवाचिक (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचनम्; 'पापम्' विशेषणम्
मानसम्mental
मानसम्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootमानस (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचनम्; 'पापम्' विशेषणम्
पापम्sin
पापम्:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootपाप (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा, एकवचनम्; कर्ता (of 'pranaśyati')
कर्मजम्born of actions
कर्मजम्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootकर्म + ज (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुषसमासः (कर्मणः जातम्); नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचनम्; 'पापम्' विशेषणम्
यत्which
यत्:
Sambandha (Relative/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचनम्; सम्बन्धसूचकः; 'पापम्' प्रति निर्देशः
पुराformerly
पुरा:
Adhikarana (Time/अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootपुरा (अव्यय)
Formकालवाचक-अव्ययम् (adverb: formerly)
कृतम्done, committed
कृतम्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeVerb
Rootकृ (धातु)
Formक्त-प्रत्ययान्त भूतकर्मणि कृदन्तम् (past passive participle); नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचनम्; 'यत्/पापम्' विशेषणम्
स्नानमात्रात्from mere bathing
स्नानमात्रात्:
Apadana (Source/अपादान)
TypeNoun
Rootस्नान + मात्र (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुषसमासः (स्नानस्य मात्रम्); नपुंसकलिङ्ग, पञ्चमी (5th/पञ्चमी), एकवचनम्; अपादान (from)
तुindeed
तु:
Sambandha/Discourse particle (निपात)
TypeIndeclinable
Rootतु (अव्यय)
Formनिपातः (particle)
राजेन्द्रO lord of kings
राजेन्द्र:
Sambodhana (Address/सम्बोधन)
TypeNoun
Rootराजन् + इन्द्र (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुषसमासः (राज्ञाम् इन्द्रः); पुल्लिङ्ग, सम्बोधन, एकवचनम्
तत्रthere
तत्र:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootतत्र (अव्यय)
Formदेशवाचक-अव्ययम्
तीर्थेin the sacred ford/place
तीर्थे:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootतीर्थ (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी, एकवचनम्; अधिकरण
प्रणश्यतिis destroyed, vanishes
प्रणश्यति:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootप्र + नश् (धातु)
Formलट् (present), प्रथमपुरुषः, एकवचनम्; परस्मैपदम्

Mārkaṇḍeya (deduced)

Tirtha: Candrahāsya

Type: tirtha

Listener: A king (rājendra)

Scene: A solitary pilgrim enters the sacred water with closed eyes and folded hands; above, faint script-like bands represent speech, mind, and action dissolving into the water’s radiance.

C
Candrahāsya (implied)
T
Tīrtha

FAQs

Tīrtha-snānā is presented as a potent purifier that counteracts sins originating in thought, speech, and action.

The tīrtha at Candrahāsya (within Revā-khaṇḍa’s Narmadā context).

Snāna (bathing) at the tīrtha, highlighted as sufficient for purification.