Previous Verse
Next Verse

Narada Purana — Purva Bhaga, Shloka 33

The Greatness of Viṣṇu

Uttaṅka’s Hymn, Hari’s Manifestation, and the Boon of Bhakti

इन्द्रा ग्निकालासुरपाशिवायुसोमेशमार्त्तण्डपुरन्दराद्यैः । यः पाति लोकान् परिपूर्णभावस्तमप्रमेयं शरणं प्रपद्ये ॥ ३३ ॥

indrā gnikālāsurapāśivāyusomeśamārttaṇḍapurandarādyaiḥ | yaḥ pāti lokān paripūrṇabhāvastamaprameyaṃ śaraṇaṃ prapadye || 33 ||

Aku berlindung pada Yang Mahatinggi yang tak terukur—yang hakikat-Nya adalah kepenuhan sempurna—yang melindungi alam-alam melalui Indra, Agni, Kāla, para Asura, Pāśi (Varuṇa), Vāyu, Soma, Īśa, Mārtaṇḍa (Surya), Purandara, dan lainnya.

इन्द्रIndra
इन्द्र:
Samasa-anga (समासाङ्ग)
TypeNoun
Rootइन्द्र (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; समासाङ्ग (समुच्चय-गणना)
अग्निAgni
अग्नि:
Samasa-anga (समासाङ्ग)
TypeNoun
Rootअग्नि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; समासाङ्ग
कालTime (Kāla)
काल:
Samasa-anga (समासाङ्ग)
TypeNoun
Rootकाल (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; समासाङ्ग
असुरAsura
असुर:
Samasa-anga (समासाङ्ग)
TypeNoun
Rootअसुर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; समासाङ्ग
पाशिthe noose-bearer (Varuṇa)
पाशि:
Samasa-anga (समासाङ्ग)
TypeNoun
Rootपाशिन्/पाशि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; समासाङ्ग; (पाशधारी—वरुणादि-नामरूपेण)
वायुVāyu
वायु:
Samasa-anga (समासाङ्ग)
TypeNoun
Rootवायु (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; समासाङ्ग
सोमSoma
सोम:
Samasa-anga (समासाङ्ग)
TypeNoun
Rootसोम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; समासाङ्ग
ईशĪśa (Lord, Śiva)
ईश:
Samasa-anga (समासाङ्ग)
TypeNoun
Rootईश (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; समासाङ्ग (ईश/ईश्वर—रुद्रादि)
मार्त्तण्डMārtaṇḍa (Sun)
मार्त्तण्ड:
Samasa-anga (समासाङ्ग)
TypeNoun
Rootमार्त्तण्ड (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; समासाङ्ग
पुरन्दरPurandara (Indra)
पुरन्दर:
Samasa-anga (समासाङ्ग)
TypeNoun
Rootपुरन्दर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; समासाङ्ग (इन्द्र-नाम)
आद्यैःand others (with these, etc.)
आद्यैः:
Saha/Instrument (सह/करण)
TypeAdjective
Rootआदि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति (करण/सह), बहुवचन; 'आदि'—समूहवाचकः, 'इत्यादि' अर्थे
यःwho
यः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; सम्बन्ध-प्रत्ययः (relative pronoun)
पातिprotects
पाति:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Root√पा (धातु, पालन)
Formलट्-लकार (वर्तमान), परस्मैपद, प्रथम-पुरुष, एकवचन
लोकान्worlds
लोकान्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootलोक (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, बहुवचन
परिपूर्णभावःwhose nature is complete/perfect
परिपूर्णभावः:
Karta (कर्ता)
TypeAdjective
Rootपरि-पूर्ण-भाव (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; विशेषणम्; बहुव्रीहि-समासः (परिपूर्णः भावः यस्य)
तम्him
तम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
अप्रमेयम्immeasurable
अप्रमेयम्:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootअ-प्रमेय (कृदन्त-प्रातिपदिक; √मा (धातु, माने) + य)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; विशेषणम्; कृदन्तः—'प्रमातुं न शक्यः' (immeasurable/unknowable by pramāṇa)
शरणम्refuge
शरणम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootशरण (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; गत्यर्थे/आश्रयार्थे
प्रपद्येI take refuge (surrender)
प्रपद्ये:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Root√पद् (धातु) उपसर्गः प्र-; आत्मनेपद-रूपम्
Formलट्-लकार (वर्तमान), आत्मनेपद, उत्तम-पुरुष, एकवचन; 'प्रपद्यते'—शरणागत्यर्थः

Narada (in a devotional/prapatti tone within the Narada Purana’s teaching narrative)

Vrata: none

Primary Rasa: bhakti

Secondary Rasa: shanta

I
Indra
A
Agni
K
Kala
A
Asuras
P
Pashi (Varuna/Yama)
V
Vayu
S
Soma
I
Isha (Rudra)
M
Martanda (Surya)
P
Purandara (Indra)
S
Supreme Lord (aprameya)

FAQs

It teaches śaraṇāgati (taking refuge): even the great cosmic powers function as instruments, while the truly reliable protector is the aprameya Supreme whose nature is complete (paripūrṇa).

Bhakti here is expressed as prapatti—humble surrender to the Supreme rather than dependence on individual deities; the devotee sees all divine agencies as upheld by one ultimate Lord.

Indirectly, it reflects Nirukta-style deity identification and the Vedic principle of adhikāra (functional roles of devas), but the verse’s main takeaway is theological: the Supreme is the final refuge beyond measurable categories.