Previous Verse
Next Verse

Narada Purana — Purva Bhaga, Shloka 30

Maṅgalācaraṇa, Naimiṣāraṇya-Sabhā, Sūta-Āhvāna, and Narada Purāṇa-Māhātmya

ऋषय ऊचुः । वयं त्वतिथयः प्राप्ता आतिथेयास्तु सुव्रत । ज्ञानदानोपचारेण पूजयास्मान्यथाविधिः ॥ २९ ॥

ṛṣaya ūcuḥ | vayaṃ tvatithayaḥ prāptā ātitheyāstu suvrata | jñānadānopacāreṇa pūjayāsmānyathāvidhiḥ || 29 ||

Para ṛṣi berkata: “Wahai engkau yang bertekad suci, kami datang sebagai tamumu; maka jadilah tuan rumah, dan hormatilah kami menurut tata-vidhi dengan dana pengetahuan serta upacara penyambutan yang layak.”

ऋषयःthe sages
ऋषयः:
कर्ता (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootऋषि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), बहुवचन
ऊचुःsaid
ऊचुः:
क्रिया (Predicate/क्रिया)
TypeVerb
Root√वच् (धातु)
Formलिट् (Perfect/लिट्), परस्मैपद, प्रथमपुरुष, बहुवचन
वयम्we
वयम्:
कर्ता (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम; प्रातिपदिक)
Formउत्तमपुरुष-सर्वनाम; प्रथमा, बहुवचन
त्व्indeed
त्व्:
सम्बन्ध/वाक्यालङ्कार (Discourse particle/निपात)
TypeIndeclinable
Rootतु (अव्यय)
Formअव्यय; निपात (particle); वयम् इत्यस्य अनन्तरं बलार्थक
अतिथयःguests
अतिथयः:
सम्बन्ध (Predicate nominative/विशेष्य-विशेषणभाव)
TypeNoun
Rootअतिथि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; वयम् इत्यस्य विशेष्य
प्राप्ताःarrived
प्राप्ताः:
विशेषण (Adjectival qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootप्राप्त (कृदन्त; √प्राप् धातु)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; भूतकृदन्त (क्त)
आतिथेयाःhosts (receivers of guests)
आतिथेयाः:
सम्बोधन (Address/Vocative function)
TypeNoun
Rootआतिथेय (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; सम्बोधनार्थे/विधेय (those who should host guests)
तुand/indeed
तु:
सम्बन्ध/वाक्यालङ्कार (Discourse particle/निपात)
TypeIndeclinable
Rootतु (अव्यय)
Formअव्यय; निपात
सुव्रतO man of good vows
सुव्रत:
सम्बोधन (Address/सम्बोधन)
TypeNoun
Rootसुव्रत (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सम्बोधन (Vocative/सम्बोधन), एकवचन
ज्ञान-दान-उपचारेणwith offerings of knowledge and gifts
ज्ञान-दान-उपचारेण:
करण (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootज्ञान (प्रातिपदिक) + दान (प्रातिपदिक) + उपचार (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया (3rd/करण), एकवचन; समासः—इतरेतर-द्वन्द्व (ज्ञानं च दानं च उपचारेण/उपचारैः) समाहारार्थे एकवचन-प्रयोगः
पूजयhonor (worship)
पूजय:
क्रिया (Predicate/क्रिया)
TypeVerb
Root√पूज् (धातु)
Formलोट् (Imperative/लोट्), परस्मैपद, मध्यमपुरुष (2nd), एकवचन
अस्मान्us
अस्मान्:
कर्म (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम; प्रातिपदिक)
Formउत्तमपुरुष-सर्वनाम; द्वितीया (2nd/कर्म), बहुवचन
यथा-विधिaccording to rule
यथा-विधि:
क्रियाविशेषण (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootयथा (अव्यय) + विधि (प्रातिपदिक)
Formअव्ययीभावसमास; क्रियाविशेषण (adverbial)

Rishis (assembled sages)

Vrata: none

Primary Rasa: shanta

Secondary Rasa: bhakti

FAQs

It frames hospitality (atithi-satkāra) as a dharmic act where the highest offering is not merely food or gifts, but jñāna-dāna—sharing right knowledge with humility and proper conduct (vidhi).

By insisting on honoring guests “according to vidhi,” it aligns daily conduct with sacred duty; such reverent service to sages is treated as service to dharma itself, which supports a devotional life grounded in purity, respect, and right practice.

The emphasis is on vidhi (prescribed procedure), pointing to ritual correctness and dharmic injunctions rather than a specific Vedāṅga; it reflects the practical discipline of performing acts in accordance with śāstric rule.