मुनय ऊचुः तव वक्त्राब्धिसंभूतम् अमृतं वाङ्मयं मुने पिबतां नो द्विजश्रेष्ठ न तृप्तिर् इह दृश्यते //
Di sini dimulai adhyāya 236; nomor śloka 1 ditandai, tetapi teks aslinya tidak ada.