Shloka 8

अथ पश्चिमदिग्भागे व्यवस्थिताः गिरिद्रोण्यः कीर्त्यन्ते । सुपार्श्वशिखिशैलयोर्मध्ये समन्ताद् योजनशतमेकेन भौमशिलातलं नित्यतप्तं दुःस्पर्शम् । तस्य मध्ये त्रिंशद् योजनविस्तीर्णं मण्डलं वह्निस्थानम् । स च सर्वकालमनिन्धनो भगवान् लोकक्षयकारी संवर्तको ज्वलते । अन्तरे च शैलवरयोः कुमुदाञ्जनयोः शतयोजनविस्तीर्णामातुलुङ्गस्थली सर्वसत्त्वानामगम्या । पीतवर्णैः फलैरावृताऽसती सा स्थली शोभते । तत्र च पुण्यो ह्रदः सिद्धैरुपेतः । बृहस्पतेस्तद्वनम् । तथा च शैलयोः पिञ्जरगौरयोरन्तरेण सरोद्रोणी ह्यनेकशतयोजनायता महद्भिश्च षट्पदोद्घुष्टैः कुमुदैरुपशोभिता ॥८॥

atha paścimadigbhāge vyavasthitā giridroṇyaḥ kīrtyante | supārśvaśikhiśailayor madhye samantād yojanaśatam ekena bhaumaśilātalaṁ nityataptaṁ duḥsparśam | tasya madhye triṁśadyojanavistīrṇaṁ maṇḍalaṁ vahnistānam | sa ca sarvakālam anindhano bhagavān lokakṣayakārī saṁvartako jvalate | antare ca śailavarayoḥ kumudāñjanayoḥ śatayojanavistīrṇām ātuluṅgasthalī sarvasattvānām agamyā | pītavarṇaiḥ phalair āvṛtā satī sā sthalī śobhate | tatra ca puṇyo hradaḥ siddhair upetaḥ | bṛhaspates tadvanam || tathā ca śailayoḥ piñjaragaurayor antareṇa sarodroṇī hy anekaśatayojanāyatā mahadbhiś ca ṣaṭpadodghuṣṭaiḥ kumudair upaśobhitā ||8||

अब पश्चिम दिशा में स्थित पर्वत-घाटियों का वर्णन किया जाता है। सुपार्श्व और शिखि पर्वतों के बीच चारों ओर सौ योजन तक शिलामय भूमि सदा तप्त और स्पर्श करने में कठिन है। उसके मध्य तीस योजन-विस्तार का एक मण्डल है—अग्नि-स्थान। वहाँ बिना ईंधन के सदा प्रज्वलित, लोक-क्षयकारी संवर्तक अग्नि-रूप भगवान् दहकते रहते हैं। और कुमुद तथा अञ्जन पर्वतों के बीच सौ योजन चौड़ी आतुलुङ्ग-स्थली है, जो समस्त प्राणियों के लिए अगम्य है; पीले वर्ण के फलों से आच्छादित वह स्थल शोभित है। वहाँ सिद्धों से सेवित एक पुण्य ह्रद है—वह बृहस्पति का वन है। इसी प्रकार पिञ्जर और गौर पर्वतों के बीच अनेक सौ योजन तक फैली सरो-घाटी है, जो कुमुद कमलों से सुशोभित और बड़े-बड़े भौंरों के गुंजार से गूँजती है।

athanow/then
atha:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootatha (अव्यय)
Formअव्यय; आरम्भ/अनन्तर (sequence marker)
paścima-dik-bhāgein the western quarter-region
paścima-dik-bhāge:
Adhikarana (अधिकरण/Location)
TypeNoun
Rootpaścima (प्रातिपदिक) + diś (प्रातिपदिक) + bhāga (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी, एकवचन; तत्पुरुष: ‘पश्चिमायाः दिशः भागे’
vyavasthitāḥsituated/located
vyavasthitāḥ:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootvi-ava-sthā (धातु)
Formव्यव-स्था धातोः क्त-प्रत्ययान्त (past participle), पुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन
giri-droṇyaḥmountain-valleys
giri-droṇyaḥ:
Karta (कर्ता/Subject)
TypeNoun
Rootgiri (प्रातिपदिक) + droṇī (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; तत्पुरुष: ‘गिरेः द्रोण्यः’
kīrtyanteare described/mentioned
kīrtyante:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootkīrt (धातु)
Formलट् (Present), कर्मणि (Passive), प्रथमपुरुष, बहुवचन
supārśva-śikhi-śailayoḥof/between Supārśva and Śikhi mountains
supārśva-śikhi-śailayoḥ:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootsupārśva (प्रातिपदिक) + śikhiśaila (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी/सप्तमी, द्विवचन; द्वन्द्व: two mountains ‘Supārśva’ and ‘Śikhi’
madhyein the middle
madhye:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootmadhya (प्रातिपदिक)
Formसप्तमी एकवचनरूपेण अव्ययीभूत; ‘in the middle’
samantāton all sides
samantāt:
Adhikarana (अधिकरण/Extent)
TypeIndeclinable
Rootsamantāt (अव्यय)
Formअव्यय; सर्वतः (ablative adverb)
yojana-śatama hundred yojanas
yojana-śatam:
Pramāṇa (प्रमाण/Measure)
TypeNoun
Rootyojana (प्रातिपदिक) + śata (संख्या)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन
ekenaby one (yojana)
ekena:
Karana (करण/Measure)
TypeAdjective
Rooteka (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग/पुंलिङ्ग, तृतीया, एकवचन; ‘by one (more)’
bhauma-śilā-talamthe earthly rocky surface
bhauma-śilā-talam:
Karta (कर्ता/Subject)
TypeNoun
Rootbhauma (प्रातिपदिक) + śilā (प्रातिपदिक) + tala (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; तत्पुरुष: ‘भौमं शिलातलम्’ (rocky ground)
nitya-taptamalways hot
nitya-taptam:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootnitya (प्रातिपदिक) + tapta (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; कर्मधारय: ‘नित्यं तप्तम्’
duḥ-sparśamhard to touch
duḥ-sparśam:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootduḥ (उपसर्ग/नञ्-भाव) + sparśa (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; ‘difficult to touch’
tasyaof that
tasya:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeNoun
Roottad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग/पुंलिङ्ग, षष्ठी, एकवचन
madhyein the middle
madhye:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootmadhya (प्रातिपदिक)
Formअव्ययीभूत; ‘in the middle’
triṃśat-yojana-vistīrṇamthirty-yojanas wide
triṃśat-yojana-vistīrṇam:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Roottriṃśat (संख्या) + yojana (प्रातिपदिक) + vistīrṇa (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन
maṇḍalama circular region
maṇḍalam:
Karta (कर्ता/Subject)
TypeNoun
Rootmaṇḍala (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन
vahni-sthānamthe abode of fire
vahni-sthānam:
Vidhāna (विधान/Apposition)
TypeNoun
Rootvahni (प्रातिपदिक) + sthāna (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; तत्पुरुष: ‘वह्नेः स्थानम्’
saḥhe/that (fire)
saḥ:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Roottad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
caand
ca:
Samuccaya (समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootca (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चय
sarva-kālamat all times
sarva-kālam:
Kāla (काल/Time adverbial)
TypeIndeclinable
Rootsarva (प्रातिपदिक) + kāla (प्रातिपदिक)
Formअव्ययीभाव; द्वितीया-रूपेण क्रियाविशेषण: ‘सर्वं कालम्’
anindhanaḥfuel-less
anindhanaḥ:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootan-indhana (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; नञ्-समास: ‘without fuel’
bhagavānthe divine one
bhagavān:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootbhagavat (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
loka-kṣaya-kārīcausing destruction of worlds
loka-kṣaya-kārī:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootloka (प्रातिपदिक) + kṣaya (प्रातिपदिक) + kārin (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; उपपद-तत्पुरुष: ‘लोकक्षयं करोति’
saṃvartakaḥthe cosmic dissolver (Saṃvartaka fire)
saṃvartakaḥ:
Visheshya (विशेष्य/Apposition)
TypeNoun
Rootsaṃvartaka (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
jvalateblazes
jvalate:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootjval (धातु)
Formलट् (Present), आत्मनेपद, प्रथमपुरुष, एकवचन
antarebetween
antare:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootantara (प्रातिपदिक)
Formअव्ययीभूत; ‘between’
caand
ca:
Samuccaya (समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootca (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चय
śaila-varayoḥof/between the two excellent mountains
śaila-varayoḥ:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootśaila (प्रातिपदिक) + vara (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी/सप्तमी, द्विवचन; कर्मधारय: ‘वरौ शैलौ’
kumuda-añjanayoḥof/between Kumuda and Añjana
kumuda-añjanayoḥ:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootkumuda (प्रातिपदिक) + añjana (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी/सप्तमी, द्विवचन; द्वन्द्व: Kumuda and Añjana (mountains)
śata-yojana-vistīrṇāa hundred yojanas wide
śata-yojana-vistīrṇā:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootśata (संख्या) + yojana (प्रातिपदिक) + vistīrṇa (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; ‘hundred-yojanas wide’
ātuluṅga-sthalīthe Ātuluṅga-plain
ātuluṅga-sthalī:
Karta (कर्ता/Subject)
TypeNoun
Rootātuluṅga (प्रातिपदिक) + sthalī (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; तत्पुरुष: ‘आतुलुङ्गानां स्थली’
sarva-sattvānāmof all beings
sarva-sattvānām:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootsarva (प्रातिपदिक) + sattva (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, षष्ठी, बहुवचन; ‘of all beings’
agamyāinaccessible
agamyā:
Vidhāna (विधान/Predicate adjective)
TypeAdjective
Roota-gamya (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; गम्-धातोः यत्/ण्यत्-भाव (gerundive) नञ्-पूर्वक: ‘not to be reached’
pīta-varṇaiḥyellow-colored
pīta-varṇaiḥ:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootpīta (प्रातिपदिक) + varṇa (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया, बहुवचन; कर्मधारय: ‘पीताः वर्णाः’
phalaiḥwith fruits
phalaiḥ:
Karana (करण/Instrument)
TypeNoun
Rootphala (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया, बहुवचन
āvṛtācovered
āvṛtā:
Vidhāna (विधान)
TypeAdjective
Rootā-vṛ (धातु)
Formक्त-प्रत्ययान्त (past participle), स्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
satībeing
satī:
Sambandha (सम्बन्ध/Participial)
TypeIndeclinable
Rootas (धातु)
Formअस्-धातोः शतृ (present participle) स्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; ‘being’ (concessive/participial)
that
:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Roottad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
sthalīplain
sthalī:
Karta (कर्ता/Apposition)
TypeNoun
Rootsthalī (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
śobhateshines/looks splendid
śobhate:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootśubh (धातु)
Formलट् (Present), आत्मनेपद, प्रथमपुरुष, एकवचन
tatrathere
tatra:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeIndeclinable
Roottatra (अव्यय)
Formअव्यय; देशवाचक
caand
ca:
Samuccaya (समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootca (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चय
puṇyaḥholy
puṇyaḥ:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootpuṇya (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
hradaḥlake
hradaḥ:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Roothrada (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
siddhaiḥby/with siddhas
siddhaiḥ:
Karana (करण/Association)
TypeNoun
Rootsiddha (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया, बहुवचन
upetaḥattended by
upetaḥ:
Vidhāna (विधान)
TypeAdjective
Rootupa-i (धातु)
Formक्त-प्रत्ययान्त, पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; ‘endowed/attended’
bṛhaspateḥof Bṛhaspati
bṛhaspateḥ:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootbṛhaspati (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी, एकवचन
tad-vanamthat forest (belonging to him)
tad-vanam:
Karta (कर्ता/Apposition)
TypeNoun
Roottad (सर्वनाम-प्रातिपदिक) + vana (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; तत्पुरुष: ‘तस्य वनम्’
tathālikewise
tathā:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Roottathā (अव्यय)
Formअव्यय
caand
ca:
Samuccaya (समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootca (अव्यय)
Formअव्यय
śailayoḥof/between the two mountains
śailayoḥ:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootśaila (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी/सप्तमी, द्विवचन
piñjara-gaurayoḥof/between Piñjara and Gaura
piñjara-gaurayoḥ:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootpiñjara (प्रातिपदिक) + gaura (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी/सप्तमी, द्विवचन; द्वन्द्व: Piñjara and Gaura (mountains)
antareṇabetween
antareṇa:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootantareṇa (अव्यय)
Formअव्यय; ‘between/without’ (prepositional adverb)
saraḥ-droṇīa lake-valley
saraḥ-droṇī:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootsaras (प्रातिपदिक) + droṇī (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; तत्पुरुष: ‘सरसः द्रोणी’
hiindeed
hi:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Roothi (अव्यय)
Formअव्यय; निश्चय/हेतु (emphatic particle)
aneka-śata-yojana-āyatāmany-hundreds-of-yojanas long
aneka-śata-yojana-āyatā:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootaneka (प्रातिपदिक) + śata (संख्या) + yojana (प्रातिपदिक) + āyata (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; ‘many hundreds of yojanas long’
mahadbhiḥby great (ones)
mahadbhiḥ:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootmahat (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग/नपुंसकलिङ्ग, तृतीया, बहुवचन
caand
ca:
Samuccaya (समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootca (अव्यय)
Formअव्यय
ṣaṭpada-udghuṣṭaiḥwith (lotuses) resounding with bees
ṣaṭpada-udghuṣṭaiḥ:
Karana (करण/Instrument)
TypeAdjective
Rootṣaṭpada (प्रातिपदिक) + udghuṣṭa (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया, बहुवचन; क्त-प्रत्ययान्त; तत्पुरुष: ‘षट्पदैः उद्घुष्ट’ = resounding with bees
kumudaiḥwith white lotuses
kumudaiḥ:
Karana (करण/Instrument)
TypeNoun
Rootkumuda (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया, बहुवचन
upaśobhitāadorned
upaśobhitā:
Vidhāna (विधान)
TypeAdjective
Rootupa-śubh (धातु)
Formक्त-प्रत्ययान्त, स्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; ‘adorned’

Varāha (default dialogue framework; speaker not explicit in fragment)

Varaha Avatara Context: {"is_varaha_focus":false,"aspect_highlighted":"None","boar_form_detail":"None","earth_interaction":"None"}

Bhu Devi Dialogue: {"is_dialogue":false,"speaker_role":"instructor","bhu_devi_state":"None","key_question":"None"}

Mathura Mandala: {"is_mathura_related":false,"specific_site":"None","parikrama_context":"None","krishna_connection":"None"}

Dharma Shastra: {"has_dharma_rule":false,"topic":"None","instruction_summary":"None","karmic_consequence":"None"}

Vrata Mahatmya: {"has_vrata":false,"vrata_name":"None","tithi_month":"None","promised_fruit":"None"}

Cosmic Boar Symbolism: {"has_symbolism":true,"symbolic_interpretation":"The ‘Saṁvartaka’ fire-station embedded in geography mirrors pralaya-power within the cosmos: sacred space contains both fertility (fruit plains, lotus valleys) and dissolution (world-ending fire), teaching cyclic time","yajna_varaha_imagery":"Implicit yajña polarity: ‘vahni-sthāna’ as agni-kendra; surrounding groves/lakes as soma-like cooling counterbalance; bees/lotuses as ṛtu-yajña abundance around a central consuming fire","vedantic_connection":"Sṛṣṭi-sthiti-pralaya are co-present; the same Bhagavat-power that sustains also withdraws. The landscape becomes a mandala of guṇas—tāmasa (burning rock), sāttvika (siddha-hrada), rājasika (buzzing life)"}

Philosophical Teaching: {"has_teaching":true,"teaching_type":"cosmology-ethics","core_concept":"A sacred world includes terrifying and beneficent zones; discernment (viveka) is required—some spaces are for darśana/śravaṇa, not for intrusion","practical_application":"Cultivate reverence for ‘agamyā’ regions (limits); read nature’s extremes (fire, barrenness, fertility) as reminders of impermanence and cosmic cycles"}

Subject Matter: ["Cosmology","Geography","Heritage Sites","Ecological Narratives"]

Primary Rasa: adbhuta

Secondary Rasa: bhayanaka

Type: Directional cosmography with named mountain pairs, plains, fire-station, groves, and lake-valleys

Related Themes: Varāha Purāṇa: continuing western-direction catalog in adhyāya 80

Visual Art Cues: {"scene_description":"A western cosmographic panorama: a ring of perpetually heated rock with a central blazing fire-mandala (Saṁvartaka), contrasted with an unreachable fruit-yellow plain, a siddha-attended lake in Bṛhaspati’s grove, and a vast lotus valley humming with bees","item_prompts":["two mountain pairs framing scenes (Supārśva–Śikhi; Kumuda–Añjana; Piñjara–Gaura)","glowing red/orange fire circle (30 yojanas)","heat-shimmered rocky ground","yellow fruit-laden plain (Ātuluṅga)","siddhas near a clear lake","lotus-filled valley with dense bee swarms"],"kerala_mural_prompt":"Kerala mural: stylized concentric fire-mandala with rhythmic flames, cool green-blue grove for Bṛhaspati, lotus valley patterned with bees, mountains as decorative borders","tanjore_prompt":"Tanjore: gold-highlighted flames for Saṁvartaka, jewel-toned fruits and lotuses, siddhas with gilded ornaments, strong compartmentalized panels for each mountain interval","mysore_prompt":"Mysore: refined flame rendering, subtle heat haze, delicate lotus detailing, bees as fine stippling, serene siddha-lake contrast","pahari_prompt":"Pahari: narrative landscape with multiple vignettes, crisp mountains, dramatic central fire circle, lyrical lotus valley with audible ‘hum’ suggested by clustered bees"}

Audio Atmosphere: {"recitation_mood":"awe with a hint of dread","suggested_raga":"Bhairav or Todi (for gravity and heat)","pace":"medium","voice_tone":"firm and vivid; intensify on ‘saṁvartako jvalate’ then soften for ‘pūṇyo hradaḥ’"}

C
Classical Literature
P
Purāṇic Cosmography
A
Ancient Geography
V
Vaishnavism

FAQs

It exemplifies Purāṇic cosmography by mapping named mountain ranges, plains, groves, and lakes using yojana-based measurements, reflecting how early Sanskrit compendia organized cultural geography and mythic topography into a coherent descriptive system.

The verse names multiple locales (Supārśva–Śikhi, Kumuda–Añjana, Piñjara–Gaura) and a ‘grove of Bṛhaspati’; these are best treated as Purāṇic toponyms within a cosmographic schema rather than securely identifiable modern sites without additional cross-textual evidence.

Rather than a direct injunction, the passage frames landscapes as structured, potent zones (inaccessible plains, sacred lakes, divine groves), encouraging a cultural-heritage reading that emphasizes reverent boundary-making and careful engagement with environments characterized as hazardous or protected.