Skanda Purana — Mahesvara Khanda, Shloka 3

नारद उवाच । महादाख्यानमाख्यास्ये यथा जाता महीनदी । श्रृण्वन्नेतां कथां पुण्यां पुण्यमाप्स्यसि पांडव

nārada uvāca | mahādākhyānamākhyāsye yathā jātā mahīnadī | śrṛṇvannetāṃ kathāṃ puṇyāṃ puṇyamāpsyasi pāṃḍava

नारद बोले—मैं तुम्हें वह महान आख्यान सुनाऊँगा कि ‘मही’ नाम की नदी कैसे उत्पन्न हुई। हे पाण्डव, इस पवित्र कथा को सुनकर तुम पुण्य प्राप्त करोगे।

नारदNārada
नारद:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootनारद (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
उवाचsaid
उवाच:
Kriya (Predicate/क्रिया)
TypeVerb
Rootवच् (धातु)
Formलिट् (Perfect), प्रथमपुरुष, एकवचन, परस्मैपद
महत्great
महत्:
Karma (Object qualifier/कर्म-विशेषण)
TypeAdjective
Rootमहत् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; समासपूर्वपद-विशेषण (qualifier of आख्यानम्)
आख्यानम्narrative, account
आख्यानम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootआख्यान (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (Accusative), एकवचन
आख्यास्येI shall narrate
आख्यास्ये:
Kriya (Predicate/क्रिया)
TypeVerb
Rootआ-ख्या (धातु)
Formलृट् (Simple Future), उत्तमपुरुष, एकवचन, आत्मनेपद
यथाhow/as
यथा:
Sambandha (Clause linker/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootयथा (अव्यय)
Formअव्यय (conjunction/adverb), प्रकारे/यथाक्रमम् (as/how)
जाताarose/was born
जाता:
Karta (Subject complement/कर्ता-विशेषण)
TypeAdjective
Rootजन् (धातु) + क्त (कृदन्त)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; क्त-प्रत्ययान्त (past participle)
महीनदीthe Earth-river (river of earth)
महीनदी:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootमही (प्रातिपदिक) + नदी (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; कर्मधारयः (मही एव नदी)
शृण्वन्listening
शृण्वन्:
Karta (Agent of listening/कर्ता)
TypeVerb
Rootश्रु (धातु) + शतृ (कृदन्त)
Formवर्तमानकाले शतृ-प्रत्ययान्त कृदन्त (present active participle), पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; संबोधनार्थे (addressed to listener)
एताम्this
एताम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootएतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम, स्त्रीलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
कथाम्story
कथाम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootकथा (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
पुण्याम्holy, meritorious
पुण्याम्:
Karma (Object qualifier/कर्म-विशेषण)
TypeAdjective
Rootपुण्य (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; विशेषण (qualifying कथाम्)
पुण्यम्merit
पुण्यम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootपुण्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
आप्स्यसिyou will obtain
आप्स्यसि:
Kriya (Predicate/क्रिया)
TypeVerb
Rootआप् (धातु)
Formलृट् (Simple Future), मध्यमपुरुष, एकवचन, परस्मैपद
पाण्डवO Pāṇḍava
पाण्डव:
Sambodhana (Address/सम्बोधन)
TypeNoun
Rootपाण्डव (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सम्बोधन, एकवचन

Nārada

Tirtha: Mahīnadī

Type: river

Listener: Pāṇḍava (a Pandava prince, likely Yudhiṣṭhira in purāṇic framing)

Scene: Nārada, serene and authoritative, begins the ‘mahādākhyāna’; a subtle vision of a river emerging from the earth/through divine agency appears as a narrative vignette—flowing waters replacing the earlier fire-heat.

N
Nārada
P
Pāṇḍava (Arjuna)
M
Mahī-nadī (Mahī River)

FAQs

Śravaṇa (devout listening) to sacred origin-stories is itself a dharmic practice that yields puṇya.

The Mahī River and its associated sacred landscape, introduced as a merit-giving subject of māhātmya.

The implied practice is puṇya-śravaṇa—listening attentively to a sacred kathā.