Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Mahesvara Khanda, Shloka 36

स्नात्वा पिंडान्वटे कृत्वा पूजयन्मां च सिद्धभाक् । सदा योऽभ्यर्चयेन्मां च ब्रह्मचारी जितेंद्रियः

snātvā piṃḍānvaṭe kṛtvā pūjayanmāṃ ca siddhabhāk | sadā yo'bhyarcayenmāṃ ca brahmacārī jiteṃdriyaḥ

स्नान करके, वटवृक्ष के पास पिण्ड-दान कर, और मेरी पूजा करके वह सिद्धि का भागी होता है। जो सदा ब्रह्मचारी और जितेन्द्रिय होकर मेरी अर्चना करता है, वह उस फल को प्राप्त करता है।

स्नात्वाhaving bathed
स्नात्वा:
Kriya-viseshana (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeVerb
Rootस्ना (धातु)
Formक्त्वान्त-अव्ययकृदन्त (Gerund), ‘having bathed’
पिण्डान्rice-balls (piṇḍas)
पिण्डान्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootपिण्ड (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, बहुवचन
वटेat the banyan tree
वटे:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootवट (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति, एकवचन
कृत्वाhaving made
कृत्वा:
Kriya-viseshana (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeVerb
Rootकृ (धातु)
Formक्त्वान्त-अव्ययकृदन्त (Gerund), ‘having made/done’
पूजयन्worshipping
पूजयन्:
Karta (Agent/कर्ता)
TypeVerb
Rootपूज् (धातु)
Formशतृ-प्रत्ययान्त वर्तमान कृदन्त (present active participle), पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; कर्तरि—‘worshipping’
माम्me
माम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formउत्तमपुरुष-सर्वनाम, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
and
:
Sambandha (Connector/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चय-अव्यय
सिद्धभाक्partaking of success; successful
सिद्धभाक्:
Karta (Subject-qualifier/कर्ता-विशेषण)
TypeAdjective
Rootसिद्ध (प्रातिपदिक) + भाज् (धातु)
Formभाक् (भाज्-धातोः क्विप्/क्विन्-प्रत्ययान्त) ‘partaker’; पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; तत्पुरुषभावः—‘सिद्धिं भजते’
सदाalways
सदा:
Kriya-viseshana (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootसदा (अव्यय)
Formकालवाचक-अव्यय
यःwho
यः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; सम्बन्धक
अभ्यर्चयेत्should worship
अभ्यर्चयेत्:
Kriya (Verb/क्रिया)
TypeVerb
Rootअभि + अर्च् (धातु)
Formविधिलिङ्-लकार, प्रथमपुरुष, एकवचन, परस्मैपद; उपसर्गयुक्त
माम्me
माम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formउत्तमपुरुष-सर्वनाम, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
and
:
Sambandha (Connector/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चय-अव्यय
ब्रह्मचारीa celibate student (brahmacārin)
ब्रह्मचारी:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootब्रह्मचारिन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
जितेन्द्रियःone who has conquered the senses
जितेन्द्रियः:
Karta (Subject-qualifier/कर्ता-विशेषण)
TypeAdjective
Rootजित (कृदन्त-प्रातिपदिक) + इन्द्रिय (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; बहुव्रीहिः—‘जितानि इन्द्रियाणि येन सः’

Lomaharṣaṇa (Sūta), by Māheśvarakhaṇḍa contextual attribution

Tirtha: Siddhavaṭa (for piṇḍa) within Siddheyā-kṣetra

Type: ghat

Scene: A pilgrim bathes at a sacred water source, then under a vast banyan (Siddhavaṭa) offers piṇḍas on darbha, followed by worship at a shrine; the pilgrim is depicted as restrained and serene, with minimal possessions, embodying brahmacarya and sense-control.

P
Piṇḍa
V
Vaṭa (banyan tree)
S
Snāna
B
Brahmacarya
S
Siddhi

FAQs

Purity of conduct (brahmacarya, sense-control) combined with tīrtha-rituals (bath, offerings, worship) leads to siddhi and divine favor.

The Siddhakūpa area, with a sacred vaṭa (banyan) connected to ancestor offerings and worship.

Snāna (bathing), piṇḍa offerings at a banyan tree, and continuous worship (abhyarcana), especially with brahmacarya and sense-restraint.