बालकाण्ड ५६: विश्वामित्र–वसिष्ठ अस्त्रसंघर्षः
Visvamitra and Vasistha: Contest of Divine Weapons
मानवं मोहनं चैव गान्धर्वं स्वापनं तथा।जृम्भणं मादनं चैव संतापनविलापने।।।।शोषणं दारणं चैव वज्रमस्त्रं सुदुर्जयम्।ब्रह्मपाशं कालपाशं वारुणं पाशमेव च।।।।पैनाकास्त्रं च दयितं शुष्कार्द्रे अशनी उभे।दण्डास्त्रमथ पैशाचं क्रौञ्चमस्त्रं तथैव च।।।।धर्मचक्रं कालचक्रं विष्णुचक्रं तथैव च।वायव्यं मथनं चैव अस्त्रं हयशिरस्तथा।।।।शक्तिद्वयं च चिक्षेप कङ्कालं मुसलं तथा। 560वैद्याधरं महास्त्रं च कालास्त्रमथ दारुणम्।।।।त्रिशूलमस्त्रं घोरं च कापालमथ कङ्कणम्।एतान्यस्त्राणि चिक्षेप सर्वाणि रघुनन्दन।।।।वसिष्ठे जपतां श्रेष्ठे तदद्भुतमिवाभवत्।
mānavaṃ mohanaṃ caiva gāndharvaṃ svāpanaṃ tathā |
jṛmbhaṇaṃ mādanaṃ caiva saṃtāpanavilāpane ||
śoṣaṇaṃ dāraṇaṃ caiva vajram astraṃ sudurjayam |
brahmapāśaṃ kālapāśaṃ vāruṇaṃ pāśam eva ca ||
painākāstraṃ ca dayitaṃ śuṣkārdrē aśanī ubhe |
daṇḍāstram atha paiśācaṃ krauñcam astraṃ tathaiva ca ||
dharmacakraṃ kālacakraṃ viṣṇucakraṃ tathaiva ca |
vāyavyaṃ mathanaṃ caiva astram hayaśiras tathā ||
śaktidvayaṃ ca cikṣepa kaṅkālaṃ musalaṃ tathā |
vaidyādharaṃ mahāstraṃ ca kālāstram atha dāruṇam ||
triśūlam astraṃ ghoraṃ ca kāpālam atha kaṅkaṇam |
ētāny astrāṇi cikṣepa sarvāṇi raghunandana |
vasiṣṭhe japatāṃ śreṣṭhe tad adbhutam ivābhavat ||
हे रघुनन्दन! क्रोधित विश्वामित्र ने मानव, मोहन, गान्धर्व, स्वापन, जृम्भण, मादन, संतापन और विलापन; शोषण और दारण; अजेय वज्रास्त्र; ब्रह्मपाश, कालपाश और वारुण-पाश; पैनाकास्त्र तथा प्रिय दयित; शुष्क और आर्द्र—दोनों अशनि; दण्डास्त्र, पैशाच और क्रौञ्चास्त्र; धर्मचक्र, कालचक्र और विष्णुचक्र; वायव्य, मथन और हयशिरस्-अस्त्र; दो शक्तियाँ, कङ्काल और मुसल; वैद्याधर महास्त्र तथा भयानक कालास्त्र; घोर त्रिशूलास्त्र, कापाल और कङ्कण—ये सब अस्त्र वसिष्ठ पर छोड़े। जप में रतों में श्रेष्ठ वसिष्ठ के सामने वह दृश्य अत्यन्त अद्भुत-सा प्रतीत हुआ।
"Now I have realised the reason. With clear mind and senses, I shall undertake intense penance which will earn me brahminhood".ইত্যার্ষে শ্রীমদ্রামাযণে বাল্মীকীয আদিকাব্যে বালকাণ্ডে ষট্পঞ্চাশস্সর্গ:৷৷Thus ends the fiftysixth sarga of Balakanda of the holy Ramayana the first epic composed by sage Valmiki.
The verse illustrates how anger leads to reckless escalation; Dharma emphasizes restraint and the responsible use of power, especially when one possesses extraordinary means.
Viśvāmitra, frustrated, unleashes a vast catalogue of divine weapons against Vasiṣṭha, who is characterized as the foremost practitioner of japa.
Vasiṣṭha’s implied steadiness—rooted in japa and tapas—stands as the counterpoint to weapon-driven fury.