Previous Verse
Next Verse

Narada Purana — Purva Bhaga, Shloka 79

Vyākaraṇa-saṅgraha: Pada–Vibhakti–Kāraka–Lakāra–Samāsa

अचोरयञ्चोरयेच्चोर्यात् अचूचुरदचोरिष्यदित्येवं दश वै गणाः । प्रयोजके भावयति सनीच्छायां बुभूषति । क्रियासमभिहारे तु पंडितो बोभूयते मुने ॥ ७९ ॥

acorayañcorayeccoryāt acūcuradacoriṣyadityevaṃ daśa vai gaṇāḥ | prayojake bhāvayati sanīcchāyāṃ bubhūṣati | kriyāsamabhihāre tu paṃḍito bobhūyate mune || 79 ||

इस प्रकार ‘अचोरयत्’, ‘चोरयेत्’, ‘चोर्यात्’, ‘अचूचुरत्’, ‘अचोरिष्यत्’ आदि रूपों से दस ही गण बताए गए हैं। प्रयोजक (णिजन्त) में ‘भावयति’ का अर्थ है—वह दूसरे से कार्य कराता है। सनीच्छा (देशिदेरटिव) में ‘बुभूषति’ का अर्थ—वह होना/करना चाहता है। और क्रिया-समभिहार (इंटेन्सिव) में पण्डित ‘बोभूयते’—बार-बार या विशेष बल से क्रिया करता है, हे मुने।

अचोरयत्(he) was causing to steal
अचोरयत्:
Kriyā (क्रिया)
TypeVerb
Rootचुर् (धातु)
Formणिच्-प्रत्ययान्त (Causative), लङ् (Imperfect), परस्मैपदम्, प्रथमपुरुष, एकवचन
चोरयेत्(he) should cause to steal
चोरयेत्:
Kriyā (क्रिया)
TypeVerb
Rootचुर् (धातु)
Formणिच्-प्रत्ययान्त (Causative), विधिलिङ् (Optative), परस्मैपदम्, प्रथमपुरुष, एकवचन
चोर्यात्(he) should cause to steal
चोर्यात्:
Kriyā (क्रिया)
TypeVerb
Rootचुर् (धातु)
Formणिच्-प्रत्ययान्त (Causative), विधिलिङ् (Optative), परस्मैपदम्, प्रथमपुरुष, एकवचन (alternate/short form)
अचूचुरत्(he) caused to steal (perfect)
अचूचुरत्:
Kriyā (क्रिया)
TypeVerb
Rootचुर् (धातु)
Formणिच्-प्रत्ययान्त (Causative), लिट् (Perfect), परस्मैपदम्, प्रथमपुरुष, एकवचन
अचोरिष्यत्(he) would cause to steal
अचोरिष्यत्:
Kriyā (क्रिया)
TypeVerb
Rootचुर् (धातु)
Formणिच्-प्रत्ययान्त (Causative), लृङ् (Conditional), परस्मैपदम्, प्रथमपुरुष, एकवचन
इतिthus
इति:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootइति (अव्यय)
Formउद्धरण-निपात (quotative)
एवम्in this way
एवम्:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootएवम् (अव्यय)
Formप्रकारवाचक-अव्यय (adverb of manner)
दशten
दश:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootदशन् (प्रातिपदिक)
Formसंख्यावाचक (numeral), प्रथमा (Nominative), बहुवचन (plural), पुंलिङ्ग (agreeing with गणाः)
वैindeed
वै:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootवै (अव्यय)
Formनिपात (emphatic particle)
गणाःgroups/classes
गणाः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootगण (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन
प्रयोजकेin the causative (usage) / in the instigator-context
प्रयोजके:
Adhikaraṇa (अधिकरण)
TypeNoun
Rootप्रयोजक (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी (Locative/7th), एकवचन; अधिकरण (locus)
भावयति(he) causes to be / makes (someone) do
भावयति:
Kriyā (क्रिया)
TypeVerb
Rootभू (धातु)
Formणिच्-प्रत्ययान्त (Causative), लट् (Present), परस्मैपदम्, प्रथमपुरुष, एकवचन
सनीच्छायाम्in the desire to obtain (something)
सनीच्छायाम्:
Adhikaraṇa (अधिकरण)
TypeNoun
Rootसनीच्छा (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, सप्तमी, एकवचन; अधिकरण
बुभूषतिwishes to be / desires
बुभूषति:
Kriyā (क्रिया)
TypeVerb
Rootभू (धातु)
Formसन्-प्रत्ययान्त (Desiderative/सन्), लट्, परस्मैपदम्, प्रथमपुरुष, एकवचन
क्रियासमभिहारेin the intensive/repeated performance of an action
क्रियासमभिहारे:
Adhikaraṇa (अधिकरण)
TypeNoun
Rootक्रिया + समभिहार (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी, एकवचन; तत्पुरुष-समास (षष्ठी/सम्बन्धः: क्रियायाः समभिहारः)
तुbut/indeed
तु:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootतु (अव्यय)
Formविरोध/विशेषार्थक-निपात (adversative/emphatic particle)
पण्डितःthe learned man
पण्डितः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootपण्डित (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
बोभूयतेacts repeatedly/with intensity; becomes intensely
बोभूयते:
Kriyā (क्रिया)
TypeVerb
Rootभू (धातु)
Formयङ् (Intensive/यङ्), लट् (Present), आत्मनेपदम्, प्रथमपुरुष, एकवचन
मुनेO sage
मुने:
Sambodhana (सम्बोधन)
TypeNoun
Rootमुनि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सम्बोधन (Vocative), एकवचन

Sanatkumara (teaching Narada in a Vedanga/Vyakarana context)

Vrata: none

Primary Rasa: shanta

Secondary Rasa: none

N
Narada
S
Sanatkumara

FAQs

It frames disciplined śāstric learning—especially Vyākaraṇa (grammar)—as a tool for clarity of meaning, which supports right understanding (samyag-jñāna) in Mokṣa-dharma.

Indirectly: by emphasizing precise language and intention (causative, desiderative, intensive meanings), it supports accurate recitation and comprehension of mantras and Vishnu-stuti, which strengthens bhakti through correct understanding.

Vyākaraṇa (Sanskrit grammar): verb-class groupings (daśa gaṇāḥ) and how causative (ṇij), desiderative (san), and intensive (yaṅ) usages shift meaning in real sentences.