Previous Verse
Next Verse

Shloka 4

Adhyaya 13The Son’s Account of Hell and the Question of Unseen Sin

पात्यमानस्य मे तत्र साग्रं वर्षशतं गतम् ।

महातापार्तितप्तस्य तृष्णादाहान्वितस्य च ॥

pātyamānasya me tatra sāgraṃ varṣaśataṃ gatam / mahātāpārtitaptasya tṛṣṇādāhānvitasyaca

जब मुझे वहाँ नीचे गिराया जा रहा था, तो सौ वर्ष से कुछ अधिक समय बीत गया—मैं भीषण गर्मी से झुलस रहा था और तीव्र प्यास से पीड़ित था।

पात्यमानस्यof (me) being hurled down
पात्यमानस्य:
सम्बन्ध (Sambandha/सम्बन्ध)
TypeVerb
Rootपत्/पातय् (धातु) + यमान (कृदन्त)
Formवर्तमानकृदन्त (present passive participle/शानच्-समकक्ष), पुंलिङ्ग, षष्ठी (Genitive), एकवचन; ‘मे’ इत्यस्य विशेषणम् (of me being made to fall)
मेof me/my
मे:
सम्बन्ध (Sambandha/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formषष्ठी (Genitive), एकवचन; सर्वनाम
तत्रthere
तत्र:
देशाधिकरण (Deśa-adhikaraṇa/देशाधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootतत्र (अव्यय)
Formदेशवाचक-अव्यय (adverb of place)
साग्रम्a little more (than)
साग्रम्:
विशेषण (Viśeṣaṇa/विशेषण)
TypeAdjective
Rootस-अग्र (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; समासः कर्मधारयः (अग्रेण सहितम् = with an excess)
वर्षशतम्a hundred years
वर्षशतम्:
कर्म (Karma/कर्म)
TypeNoun
Rootवर्ष-शत (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; षष्ठी/कर्मधारय-समासार्थः (वर्षाणां शतम्)
गतम्passed
गतम्:
क्रिया (Kriyā/क्रिया)
TypeVerb
Rootगम् (धातु) क्त-प्रत्यय (कृदन्त)
Formभूतकृदन्त (PPP/क्त), नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; ‘वर्षशतम्’ इत्यस्य विधेय (has passed)
महातापार्तितप्तस्यof (me) scorched, distressed by great heat
महातापार्तितप्तस्य:
विशेषण (Viśeṣaṇa/विशेषण)
TypeAdjective
Rootमहा-ताप-आर्ति-तप्त (प्रातिपदिक; तप्(धातु) क्त)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी, एकवचन; बहुपद-तत्पुरुषः (महता तापेन आर्तः; तेन तप्तः)
तृष्णादाहान्वितस्यof (me) afflicted with thirst and burning
तृष्णादाहान्वितस्य:
विशेषण (Viśeṣaṇa/विशेषण)
TypeAdjective
Rootतृष्णा-दाह-अन्वित (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी, एकवचन; द्वन्द्वः (तृष्णा च दाहः च) + अन्वित (endowed with)
and
:
सम्बन्ध (Sambandha/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयार्थक-अव्यय (conjunction)
Putra

{ "primaryRasa": "bhayanaka", "secondaryRasa": "karuna", "rasaIntensity": 0, "emotionalArcPosition": "", "moodDescriptors": [] }

Temporal measure of karmic sufferingHeat and thirst motifsConsequences across extended time

FAQs

Karmic consequence is not trivialized: the text stresses duration and intensity, urging timely ethical correction and compassionate action (especially avoiding deprivation of essentials like water).

Didactic karma narrative; not a pancalakṣaṇa unit.

Thirst represents unfulfilled craving (tṛṣṇā) as a root of bondage; ‘heat’ mirrors tapas inverted—energy that could purify becomes torment when driven by wrongdoing.