Previous Verse
Next Verse

Shloka 20

उमामहेश्वरव्रतं—पञ्चाक्षरमन्त्रस्य माहात्म्यं, न्यासः, जपविधिः, सदाचारः, विनियोगः

ते ऽपि लब्ध्वा वरान्विप्रास् तदाराधनकाङ्क्षिणः मेरोस्तु शिखरे रम्ये मुञ्जवान्नाम पर्वतः

te 'pi labdhvā varānviprās tadārādhanakāṅkṣiṇaḥ merostu śikhare ramye muñjavānnāma parvataḥ

वे ब्राह्मण-ऋषि भी वर पाकर, फिर से भगवान् शिव की आराधना की अभिलाषा से, मेरु के रमणीय शिखर पर—मुञ्जवान् नामक पर्वत पर—जा पहुँचे।

te ’pithose also
te ’pi:
labdhvāhaving obtained
labdhvā:
varānboons
varān:
viprāḥbrahmins/sages
viprāḥ:
tad-ārādhanahis worship/propitiation
tad-ārādhana:
kāṅkṣiṇaḥdesiring/longing for
kāṅkṣiṇaḥ:
meroḥof Meru
meroḥ:
tuindeed/and
tu:
śikhareon the peak/summit
śikhare:
ramyebeautiful/delightful
ramye:
muñjavānMuñjavān (proper name)
muñjavān:
nāmanamed/called
nāma:
parvataḥmountain
parvataḥ:

Suta Goswami (narrating to the sages of Naimisharanya)