Previous Verse
Next Verse

Shloka 67

देवादिसृष्टिकथनम् (वसिष्ठशोकः, पराशरजन्म, एकलिङ्गपूजा, रुद्रदर्शनम्)

श्रुत्वा वसिष्ठो ऽपि पपात भूमौ पौत्रस्य वाक्यं स रुदन्दयालुः अरुन्धती चाश्रमवासिनस्तदा मुनेर्वसिष्ठस्य मुनीश्वराश् च

śrutvā vasiṣṭho 'pi papāta bhūmau pautrasya vākyaṃ sa rudandayāluḥ arundhatī cāśramavāsinastadā munervasiṣṭhasya munīśvarāś ca

पौत्र के वचन सुनकर दयालु वसिष्ठ भी रोते हुए भूमि पर गिर पड़े। तब अरुन्धती तथा आश्रमवासी जन और वसिष्ठ-मुनि से सम्बद्ध महर्षि भी शोक में डूबकर विलाप करने लगे।

श्रुत्वाhaving heard
श्रुत्वा:
वसिष्ठःVasiṣṭha
वसिष्ठः:
अपिalso
अपि:
पपातfell down
पपात:
भूमौon the ground
भूमौ:
पौत्रस्यof the grandson
पौत्रस्य:
वाक्यम्the statement/words
वाक्यम्:
सःhe
सः:
रुदन्weeping
रुदन्:
दयालुःcompassionate, tender-hearted
दयालुः:
अरुन्धतीArundhatī
अरुन्धती:
and
:
आश्रमवासिनःdwellers of the āśrama (hermitage)
आश्रमवासिनः:
तदाthen
तदा:
मुनेः वसिष्ठस्यof the sage Vasiṣṭha
मुनेः वसिष्ठस्य:
मुनीश्वराःlordly sages, foremost seers
मुनीश्वराः:
and
:

Suta Goswami (narrating to the sages at Naimisharanya)