Next Verse

Shloka 1

सूर्यरश्मिस्वरूपकथनम्

Surya-Rashmi Svarupa Kathana

इति श्रीलिङ्गमहापुराणे पूर्वभागे सूर्यरश्मिस्वरूपकथनं नामैकोनषष्टितमो ऽध्यायः सूत उवाच शेषाः पञ्च ग्रहा ज्ञेया ईश्वराः कामचारिणः पठ्यते चाग्निरादित्य उदकं चन्द्रमाः स्मृतः

iti śrīliṅgamahāpurāṇe pūrvabhāge sūryaraśmisvarūpakathanaṃ nāmaikonaṣaṣṭitamo 'dhyāyaḥ sūta uvāca śeṣāḥ pañca grahā jñeyā īśvarāḥ kāmacāriṇaḥ paṭhyate cāgnirāditya udakaṃ candramāḥ smṛtaḥ

इस प्रकार श्रीलिङ्गमहापुराण के पूर्वभाग में ‘सूर्य-रश्मियों के स्वरूप का कथन’ नामक उनसठवाँ अध्याय (आरम्भ होता है)। सूतजी बोले—शेष पाँच ग्रह ईश्वर-स्वरूप हैं, जो अपनी इच्छा से विचरते हैं। आदित्य को अग्नि कहा गया है और चन्द्रमा को जल-स्वरूप स्मरण किया गया है।

itithus
iti:
śrī-liṅga-mahāpurāṇein the venerable Liṅga Mahāpurāṇa
śrī-liṅga-mahāpurāṇe:
pūrva-bhāgein the first section (Pūrvabhāga)
pūrva-bhāge:
sūrya-raśmi-svarūpa-kathanaṃnarration on the nature (svarūpa) of the sun’s rays
sūrya-raśmi-svarūpa-kathanaṃ:
nāmanamed
nāma:
ekona-ṣaṣṭitamaḥthe fifty-ninth
ekona-ṣaṣṭitamaḥ:
adhyāyaḥchapter
adhyāyaḥ:
sūta uvācaSūta said
sūta uvāca:
śeṣāḥthe remaining
śeṣāḥ:
pañcafive
pañca:
grahāḥgrahas/planets (seizing cosmic forces)
grahāḥ:
jñeyāḥto be known/understood
jñeyāḥ:
īśvarāḥlordly powers/sovereign principles
īśvarāḥ:
kāma-cāriṇaḥmoving at will (freely operating)
kāma-cāriṇaḥ:
paṭhyateis recited/declared
paṭhyate:
caand
ca:
agniḥfire
agniḥ:
ādityaḥthe Sun (Āditya)
ādityaḥ:
udakamwater
udakam:
candramāḥthe Moon
candramāḥ:
smṛtaḥis remembered/considered
smṛtaḥ:

Suta