Previous Verse
Next Verse

Shloka 8

Mahādeva’s Boon: Unwavering Bhakti, Tri-functional Cosmos, and the Supratiṣṭhā of Liṅga-Arcā

जानुभ्यामवनीं गत्वा पुनर्नारायणः स्वयम् प्रणिपत्य च विश्वेशं प्राह मन्दतरं वशी

jānubhyāmavanīṃ gatvā punarnārāyaṇaḥ svayam praṇipatya ca viśveśaṃ prāha mandataraṃ vaśī

फिर नारायण स्वयं घुटनों के बल पृथ्वी पर उतर आए; और विश्वेश—सर्वेश्वर—को साष्टांग प्रणाम करके, संयत होकर, अधिक मृदु वाणी में बोले।

जानुभ्याम्on (his) knees
जानुभ्याम्:
अवनीम्to the earth/ground
अवनीम्:
गत्वाhaving gone
गत्वा:
पुनःagain
पुनः:
नारायणःNārāyaṇa (Vishnu)
नारायणः:
स्वयम्himself
स्वयम्:
प्रणिपत्यhaving prostrated/bowed down
प्रणिपत्य:
and
:
विश्वेशम्to Viśveśa (Shiva, Lord of the universe)
विश्वेशम्:
प्राहspoke/said
प्राह:
मन्दतरम्more gently/with greater softness
मन्दतरम्:
वशीself-controlled, subdued, disciplined
वशी:

Suta Goswami (narrating; describing Narayana’s action and speech)