Previous Verse
Next Verse

Shloka 60

रामलक्षणवर्णनम्

Description of Rama and Lakshmana; Alliance Narrative to Sita

दृष्ट्वा प्रायोपविष्टांश्च सर्वान्वानरपुङ्गवान्।भृशं शोकार्णवे मग्नः पर्यदेवयदङ्गदः।।5.35.60।।तव नाशं च वैदेहि वालिनश्च वधं तथा।प्रायोपवेशमस्माकं मरणं च जटायुषः।।5.35.61।।

dṛṣṭvā prāyopaviṣṭāṃś ca sarvān vānarapuṅgavān | bhṛśaṃ śokārṇave magnaḥ paryadevayad aṅgadaḥ || (5.35.60)

tava nāśaṃ ca vaidehi vālinas ca vadhaṃ tathā | prāyopaveśam asmākaṃ maraṇaṃ ca jaṭāyuṣaḥ || (5.35.61)

બધા વાનરશ્રેષ્ઠોને પ્રાયોપવેશમાં બેઠેલા જોઈ, શોકના સાગરમાં ડૂબેલો અંગદ અત્યંત વિલાપ કરવા લાગ્યો। હે વૈદેહી, તેણે તારા અદૃશ્ય થવાને, વાલિના વધને, અમારો પ્રાયોપવેશ અને જટાયુના મરણને લઈને કરુણ રોદન કર્યું.

दृष्ट्वाhaving seen
दृष्ट्वा:
Kriyāviśeṣaṇa (क्रियाविशेषण)
TypeVerb
Rootदृश् (धातु)
Formक्त्वान्त (Gerund/Absolutive), अव्यय; ‘having seen’
प्रायोपविष्टान्sitting in fast-unto-death
प्रायोपविष्टान्:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootप्राय-उपविष्ट (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, बहुवचन; समासः—प्रायः + उपविष्ट (अव्ययीभावः: ‘unto death, sitting’)
and
:
Samuccaya (समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय, समुच्चयार्थक-निपात
सर्वान्all
सर्वान्:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootसर्व (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, बहुवचन; वानरपुङ्गवान् इति विशेषण
वानरपुङ्गवान्leaders of the vanaras
वानरपुङ्गवान्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootवानर-पुङ्गव (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, बहुवचन; समासः—वानराणां पुङ्गवाः (षष्ठी-तत्पुरुषः)
भृशम्intensely
भृशम्:
Kriyāviśeṣaṇa (क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootभृशम् (अव्यय)
Formअव्यय, तीव्रतावाचक क्रियाविशेषण
शोक-अर्णवेin the ocean of sorrow
शोक-अर्णवे:
Adhikaraṇa (अधिकरण)
TypeNoun
Rootशोक-अर्णव (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति, एकवचन; समासः—शोकस्य अर्णवः (षष्ठी-तत्पुरुषः)
मग्नःplunged
मग्नः:
Karta (कर्ता)
TypeAdjective
Rootमग्न (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; क्त-भाव (past participial adjective)
पर्यदेवयत्lamented
पर्यदेवयत्:
Kriyā (क्रिया)
TypeVerb
Rootपरि + दिव् (धातु)
Formलङ्-लकार (Imperfect/Past), प्रथमपुरुष, एकवचन; परस्मैपद
अङ्गदःAngada
अङ्गदः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootअङ्गद (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
तवyour
तव:
Sambandha (सम्बन्ध/षष्ठी)
TypeNoun
Rootयुष्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formषष्ठी-विभक्ति (Genitive), एकवचन
नाशम्destruction/loss
नाशम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootनाश (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
and
:
Samuccaya (समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय, समुच्चयार्थक-निपात
वैदेहिO Vaidehi
वैदेहि:
Sambodhana (सम्बोधन)
TypeNoun
Rootवैदेही (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, सम्बोधन-विभक्ति (Vocative), एकवचन
वालिनःof Vali
वालिनः:
Sambandha (सम्बन्ध/षष्ठी)
TypeNoun
Rootवालि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति, एकवचन
and
:
Samuccaya (समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय, समुच्चयार्थक-निपात
वधम्killing
वधम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootवध (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
तथाlikewise
तथा:
Kriyāviśeṣaṇa (क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootतथा (अव्यय)
Formअव्यय, प्रकारवाचक (adverb: ‘thus/likewise’)
प्रायोपवेशम्fasting unto death
प्रायोपवेशम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootप्राय-उपवेश (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; समासः—प्रायः + उपवेश (अव्ययीभावः: ‘fast-unto-death’)
अस्माकम्of us
अस्माकम्:
Sambandha (सम्बन्ध/षष्ठी)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formषष्ठी-विभक्ति, बहुवचन
मरणम्death
मरणम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootमरण (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
and
:
Samuccaya (समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय, समुच्चयार्थक-निपात
जटायुषःof Jatayu
जटायुषः:
Sambandha (सम्बन्ध/षष्ठी)
TypeNoun
Rootजटायु (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति, एकवचन
A
Angada
S
Sita (Vaidehi)
V
Vali
J
Jatayu
V
Vanara leaders

FAQs

Dharma is compassionate solidarity and truthful remembrance: Aṅgada’s lament gathers the moral weight of loss (Sītā, Jaṭāyu) and the costs of duty-bound conflict (Vāli’s death), acknowledging consequences rather than denying them.

After failing to find Sītā within the time limit, the vanara leaders sit in prāyopaveśa; Aṅgada, overwhelmed, laments multiple tragedies connected to their mission.

Karunā (compassion) and bhāra-bodha (sense of burden): Aṅgada feels the collective sorrow and the gravity of events, revealing a sensitive, responsible leadership temperament.