Previous Verse
Next Verse

Ramayana — Ayodhya Kanda, Sarga 105, Shloka 38

भरतस्य प्रार्थना—रामस्य कालधर्मोपदेशः

Bharata’s Petition and Rama’s Instruction on Time and Mortality

तं तु नैवंविधः कश्चित्प्राज्ञ श्शोचितुमर्हति।तत्विधो मद्विधश्चापि श्रुतवान्बुद्धिमत्तरः।।2.105.38।।

taṃ tu naivaṃvidhaḥ kaścit prājñaḥ śocitum arhati | tatvidho madvidhaś cāpi śrutavān buddhimattaraḥ || 2.105.38 ||

પરંતુ એવા વિદ્વાન અને વધુ બુદ્ધિમાન પુરુષ માટે કોઈ પ્રાજ્ઞ—તમે જેવા કે હું જેવો—શોક કરવો યોગ્ય નથી.

तम्him
तम्:
कर्म (Karma/Object)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; सर्वनाम
तुhowever
तु:
निपात (particle)
TypeIndeclinable
Rootतु (अव्यय)
Formअव्यय; विशेषण/विरोधार्थक-निपात
not
:
निषेध (negation)
TypeIndeclinable
Rootन (अव्यय)
Formअव्यय; निषेध-निपात
एवंविधःof such a kind
एवंविधः:
कर्ता (Karta/Subject qualifier)
TypeAdjective
Rootएवं + विध (प्रातिपदिक)
Formकर्मधारय-समास (एवं विधः = of such a kind); पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; विशेषणम् (कश्चित्/प्राज्ञः)
कश्चित्anyone
कश्चित्:
कर्ता (Karta/Subject)
TypeNoun
Rootकिम् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; अनिश्चित-सर्वनाम (indefinite pronoun: anyone)
प्राज्ञःa wise man
प्राज्ञः:
कर्ता (Karta/Subject; apposition)
TypeNoun
Rootप्राज्ञ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; विशेष्य (wise person)
शोचितुम्to mourn
शोचितुम्:
कर्म (object of 'arhati' as infinitive complement)
TypeVerb
Rootशुच् (धातु) + तुमुन् (कृदन्त)
Formतुमुन्-प्रत्ययान्त infinitive (भावे), कर्मप्रवचनार्थे (to mourn)
अर्हतिis fit/ought
अर्हति:
क्रिया (verbal predicate)
TypeVerb
Rootअर्ह् (धातु)
Formलट्-लकार (Present), परस्मैपद, प्रथमपुरुष (3rd person), एकवचन
तत्विधःone like you
तत्विधः:
कर्ता (Karta/Subject; apposition)
TypeAdjective
Rootतत् + विध (प्रातिपदिक)
Formकर्मधारय-समास (तद्विधः = like you/that kind); पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
मद्विधःone like me
मद्विधः:
कर्ता (Karta/Subject; apposition)
TypeAdjective
Rootमद् + विध (प्रातिपदिक)
Formकर्मधारय-समास (मद्विधः = like me); पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
and
:
समुच्चय (conjunction)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चयार्थक-निपात
अपिalso
अपि:
निपात (particle)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चय/अपि-भाव
श्रुतवान्learned (in scripture)
श्रुतवान्:
कर्ता (Karta/Subject qualifier)
TypeAdjective
Rootश्रु (धातु) + क्तवतु (कृदन्त)
Formक्तवतु-प्रत्ययान्त कृदन्त (possessive past participle: learned/heard), पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; विशेषणम्
बुद्धिमत्तरःmore intelligent/very wise
बुद्धिमत्तरः:
कर्ता (Karta/Subject qualifier)
TypeAdjective
Rootबुद्धिमत् (प्रातिपदिक) + तरप् (तुलनात्मक)
Formतुलनात्मक-प्रत्यय (comparative: -तर), पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; विशेषणम्

No one like you or me should ever mourn about this highly sagacious and learned king who was proficient in scriptural knowledge.

D
Daśaratha

FAQs

Dharma includes mastery over emotion through wisdom; the educated are expected to respond to loss with restraint and insight, not helpless lamentation.

Bharata appeals to shared maturity and learning, urging Śatrughna to behave as befits the wise.

Intellectual responsibility: knowledge should translate into composure and right conduct in crisis.