Next Verse

Agni Purana — Raja-dharma, Shloka 1

Chapter 233 — Ṣāḍguṇya (The Six Measures of Royal Policy) and Foreign Daṇḍa

इत्य् आग्नेये महाओपुराणे यात्रामण्डलचिन्तादिर्नाम द्वात्रिंशदधिकद्विशततमो ऽध्यायः अथ त्रयस्त्रिंशदधिकद्विशततमो ऽध्यायः षाड्गुण्यं पुष्कर उवाच सामभेदौ मया प्रोक्तौ दानदण्डौ तथैव च दण्डः स्वदेशे कथितः परदेशे व्रवीमि ते

ity āgneye mahāopurāṇe yātrāmaṇḍalacintādirnāma dvātriṃśadadhikadviśatatamo 'dhyāyaḥ atha trayastriṃśadadhikadviśatatamo 'dhyāyaḥ ṣāḍguṇyaṃ puṣkara uvāca sāmabhedau mayā proktau dānadaṇḍau tathaiva ca daṇḍaḥ svadeśe kathitaḥ paradeśe vravīmi te

આ રીતે અગ્નિ મહાપુરાણમાં ‘યાત્રા-મંડલ-ચિંતાદિ’ નામનો દ્વિશત દ્વાત્રિંશમો અધ્યાય પૂર્ણ થયો. હવે ‘ષાડ્ગુણ્ય’—નીતિના છ ઉપાયો—વિષયક દ્વિશત ત્રયસ્ત્રિંશમો અધ્યાય આરંભે છે. પુષ્કરે કહ્યું—મેં સામ અને ભેદ, તેમજ દાન અને દંડ પણ સમજાવ્યા છે. સ્વદેશમાં દંડની રીત કહી છે; હવે પરદેશ સંબંધિત નીતિ તને કહું છું।

इतिthus
इति:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootइति (अव्यय)
Formउद्धरण-समाप्ति-निपात (quotative particle)
आग्नेयेin the Agneya (section/text)
आग्नेये:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeAdjective
Rootआग्नेय (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति (अधिकरण), एकवचन; विशेषण (locative)
महापुराणेin the Mahāpurāṇa
महापुराणे:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootमहापुराण (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति (अधिकरण), एकवचन; कर्मधारयः (महच्च तत् पुराणम्)
यात्रामण्डलचिन्तादिः(the chapter) ‘Journey, circles, considerations, etc.’
यात्रामण्डलचिन्तादिः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootयात्रा-मण्डल-चिन्ता-आदि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; समाहार-द्वन्द्वः/समुच्चयार्थः (yātrā, maṇḍala, cintā, ādi)
नामnamed
नाम:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootनाम (अव्यय)
Formनाम-शब्दः (indeclinable marker ‘named/called’)
द्वात्रिंशत्thirty-two
द्वात्रिंशत्:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootद्वात्रिंशत् (प्रातिपदिक)
Formसंख्यावाचक, अव्ययवत् प्रयोगः; ‘32’ (numeral)
अधिकadded/plus
अधिक:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootअधिक (प्रातिपदिक)
Formविशेषण; समासाङ्ग (used in chapter-number compound)
द्विशततमःtwo-hundredth
द्विशततमः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootद्विशततम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; क्रमवाचक; तत्पुरुषः (द्विशतस्य तमः = 200th)
अध्यायःchapter
अध्यायः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootअध्याय (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (कर्ता), एकवचन
अथthen/now
अथ:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootअथ (अव्यय)
Formआरम्भ/अनन्तर-अव्यय (now/then)
त्रयस्त्रिंशत्thirty-three
त्रयस्त्रिंशत्:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootत्रयस्त्रिंशत् (प्रातिपदिक)
Formसंख्यावाचक, अव्ययवत् प्रयोगः; ‘33’ (numeral)
अधिकadded/plus
अधिक:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootअधिक (प्रातिपदिक)
Formविशेषण; समासाङ्ग (used in chapter-number compound)
द्विशततमःtwo-hundredth
द्विशततमः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootद्विशततम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; क्रमवाचक; तत्पुरुषः
अध्यायःchapter
अध्यायः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootअध्याय (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (कर्ता), एकवचन
षाड्गुण्यम्the sixfold policy
षाड्गुण्यम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootषाड्गुण्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; षट्-गुण्य (sixfold policy)
पुष्करःPuṣkara
पुष्करः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootपुष्कर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (कर्ता), एकवचन
उवाचsaid
उवाच:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootवच् (धातु)
Formलिट् (perfect), परस्मैपद, प्रथम-पुरुष, एकवचन
सामconciliation
साम:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootसामन् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; समासाङ्ग
भेदौand division (as two policies)
भेदौ:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootभेद (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया-विभक्ति, द्विवचन; ‘साम-भेदौ’ as a pair
मयाby me
मया:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formतृतीया-विभक्ति (करण/कर्ता-हेतु), एकवचन; सर्वनाम
प्रोक्तौwere taught/declared
प्रोक्तौ:
Kriya (क्रिया/विधेय)
TypeVerb
Rootप्र-वच् (धातु)
Formभूतकर्मणि कृदन्त (past passive participle) ‘प्रोक्त’; प्रथमा-विभक्ति, द्विवचन, पुंलिङ्ग; ‘(सामभेदौ) प्रोक्तौ’
दानgift
दान:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootदान (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; समासाङ्ग
दण्डौand punishment (as two policies)
दण्डौ:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootदण्ड (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया-विभक्ति, द्विवचन; ‘दान-दण्डौ’ as a pair
तथाlikewise
तथा:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootतथा (अव्यय)
Formसमुच्चय/प्रकार-अव्यय (likewise)
एवindeed
एव:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootएव (अव्यय)
Formअवधारण-निपात (emphasis)
and
:
Sambandha (सम्बन्ध/समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चय-अव्यय (conjunction)
दण्डःpunishment/force
दण्डः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootदण्ड (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (कर्ता), एकवचन
स्वदेशेin one’s own country
स्वदेशे:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootस्वदेश (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति (अधिकरण), एकवचन; तत्पुरुषः (स्वस्य देशः)
कथितःhas been explained
कथितः:
Kriya (क्रिया/विधेय)
TypeVerb
Rootकथ् (धातु)
Formभूतकर्मणि कृदन्त (past passive participle) ‘कथित’; प्रथमा-विभक्ति, एकवचन, पुंलिङ्ग; ‘दण्डः कथितः’
परदेशेin a foreign country
परदेशे:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootपरदेश (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति (अधिकरण), एकवचन; तत्पुरुषः (परः देशः)
ब्रवीमिI tell/explain
ब्रवीमि:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootब्रू (धातु)
Formलट् (present), परस्मैपद, उत्तम-पुरुष, एकवचन
तेto you
ते:
Sampradana (सम्प्रदान)
TypeNoun
Rootयुष्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formचतुर्थी-विभक्ति (सम्प्रदान), एकवचन; सर्वनाम

Puṣkara

Vidya Category: {"primary_vidya":"Arthashastra","secondary_vidya":"Samanya","practical_application":"Curricular framing for ṣāḍguṇya (six foreign-policy measures) and the extension of daṇḍa-policy from internal governance to external/foreign contexts.","sutra_style":false}

Encyclopedic Reference: {"reference_type":"Description","entry_title":"Transition to Ṣāḍguṇya: from internal daṇḍa to foreign policy","lookup_keywords":["ṣāḍguṇya","sāma","bheda","dāna","daṇḍa","paradeśa-nīti"],"quick_summary":"The text closes the campaign-and-mandala chapter and opens the ṣāḍguṇya chapter, recapping four upāyas and announcing a focus on daṇḍa as applied to foreign realms. It functions as a table-of-contents style bridge."}

Concept: Systematization of policy knowledge: upāyas and ṣāḍguṇya are taught as a structured science of governance.

Application: Use a structured decision-framework: distinguish internal enforcement from external strategy; choose among policy ‘modes’ (peace, war, posture, alliance, dual policy) based on capability and context.

Khanda Section: Rājadharma / Nīti-śāstra (Ṣāḍguṇya and foreign policy)

Primary Rasa: adbhuta

Secondary Rasa: shanta

Visual Art Cues: {"scene_description":"A sage-teacher Puṣkara addresses a student, pointing to a palm-leaf manuscript heading ‘Ṣāḍguṇya’; behind them are symbolic panels for sāma, bheda, dāna, daṇḍa and a map indicating foreign realms.","kerala_mural_prompt":"Kerala mural, guru Puṣkara seated with palm-leaf text, student attentive, symbolic icons for four upāyas arranged like a mandala, temple-mural palette and stylization","tanjore_prompt":"Tanjore, teacher with ornate seat and gold embellishments, manuscript with highlighted title, four policy symbols (speech, split, gift, rod) in medallions, rich gold work","mysore_prompt":"Mysore painting, instructional classroom scene, clear manuscript headings, diagram of ṣāḍguṇya framework, fine lines and soft colors","mughal_miniature_prompt":"Mughal miniature, scholarly setting with books and scrolls, teacher lecturing, attendants holding manuscripts, marginal illustrations of policy measures, delicate detailing"}

Audio Atmosphere: {"recitation_mood":"instructional","suggested_raga":"Hamsadhwani","pace":"medium","voice_tone":"instructional"}

Sandhi Resolution Notes: इति+आग्नेये→इत्याग्नेये; चिन्तादिः+नाम→चिन्तादिर्नाम; द्विशततमः+अध्यायः→द्विशततमोऽध्यायः; ब्रवीमि is read for IAST ‘vravīmi’ (scribal/orthographic variant).

Related Themes: Agni Purana 232 (Yātrā-maṇḍala-cintā: campaign planning, mandala); Agni Purana 233 (Ṣāḍguṇya: six measures of policy; continuation)

A
Agni Purana
P
Puṣkara
Ṣāḍguṇya
S
Sāma
B
Bheda
D
Dāna
D
Daṇḍa

FAQs

It introduces nīti-vidyā (statecraft) via ṣāḍguṇya and frames the practical tools of diplomacy—sāma (conciliation), bheda (dissension), dāna (inducement), and daṇḍa (coercion)—shifting focus from internal punishment to foreign-policy application.

By moving from campaign/maṇḍala analysis to ṣāḍguṇya doctrine, it shows the Agni Purana’s coverage of political science alongside religious and ritual topics, preserving a compact manual of classical Indian diplomacy and governance.

In purāṇic rājadharma, correct use of daṇḍa and diplomacy is part of a king’s duty (dharma); just governance preserves social order and reduces adharma, generating merit through protection of subjects and restraint in coercion.