Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Prabhasa Khanda, Shloka 67

प्रसन्नवदनं दिव्यं चारुभ्रूमहिमास्पदम् । तदीदृशं समालोक्य स्वरूपं शैलसत्तमः । भयं संत्यज्य हृष्टात्मा बभाषे परमेश्वरीम्

prasannavadanaṃ divyaṃ cārubhrūmahimāspadam | tadīdṛśaṃ samālokya svarūpaṃ śailasattamaḥ | bhayaṃ saṃtyajya hṛṣṭātmā babhāṣe parameśvarīm

Son visage était serein et divin, demeure de splendeur couronnée par ses beaux sourcils. Voyant une telle forme, le plus noble des monts rejeta la crainte; le cœur ravi, il s’adressa à la Déesse suprême.

प्रसन्नवदनम्having a serene face
प्रसन्नवदनम्:
Viśeṣaṇa
TypeAdjective
Rootप्रसन्न-वदन (प्रातिपदिक); प्रसन्न (adj) + वदन (noun)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचनम्; विशेषणम्; कर्मधारयसमासः
दिव्यम्divine
दिव्यम्:
Viśeṣaṇa
TypeAdjective
Rootदिव्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचनम्; विशेषणम्
चारुभ्रूमहिमास्पदम्abode of the glory of beautiful eyebrows
चारुभ्रूमहिमास्पदम्:
Viśeṣaṇa
TypeAdjective
Rootचारु-भ्रू-महिमा-आस्पद (प्रातिपदिक); चारु (adj) + भ्रू (noun) + महिमा (noun) + आस्पद (noun)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचनम्; विशेषणम्; समासः—तत्पुरुषः: ‘चार्व्योः भ्रुवोः महिम्नः आस्पदम्’ (abode of the glory of beautiful eyebrows)
तत्that
तत्:
Viśeṣaṇa
TypeAdjective
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचनम्; सर्वनाम; विशेषणम् (with ईदृशम्)
ईदृशम्such, of that kind
ईदृशम्:
Viśeṣaṇa
TypeAdjective
Rootईदृश (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचनम्; विशेषणम् (qualifying स्वरूपम्)
समालोक्यhaving beheld
समालोक्य:
Kriyāviśeṣaṇa
TypeIndeclinable
Rootसम्-आ-√लोक् (धातु)
Formक्त्वान्त-अव्यय (absolutive/gerund), उपसर्गौ सम्-आ; ‘having looked at/observed’
स्वरूपम्form
स्वरूपम्:
Karma
TypeNoun
Rootस्वरूप (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (कर्म), एकवचनम्
शैलसत्तमःthe best of mountains (Himālaya)
शैलसत्तमः:
Karta
TypeNoun
Rootशैल-सत्तम (प्रातिपदिक); शैल (noun) + सत्तम (adj ‘best’)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (कर्ता), एकवचनम्; समासः—तत्पुरुषः: ‘शैलानां सत्तमः’
भयम्fear
भयम्:
Karma
TypeNoun
Rootभय (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (कर्म), एकवचनम्
संत्यज्यhaving cast off
संत्यज्य:
Kriyāviśeṣaṇa
TypeIndeclinable
Rootसम्-√त्यज् (धातु)
Formक्त्वान्त-अव्यय (absolutive/gerund), उपसर्गः सम्; ‘having completely abandoned’
हृष्टात्माjoyful at heart
हृष्टात्मा:
Karta (apposition to शैलसत्तमः)
TypeNoun
Rootहृष्ट-आत्मन् (प्रातिपदिक); हृष्ट (कृदन्त/adj) + आत्मन् (noun)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचनम्; कर्मधारयसमासः: ‘हृष्टः आत्मा यस्य’ (glad-souled)
बभाषेspoke
बभाषे:
Kriyā (Main verb)
TypeVerb
Root√भाष् (धातु)
Formलिट् (Perfect), आत्मनेपदम्, प्रथमपुरुषः, एकवचनम्
परमेश्वरीम्the Supreme Goddess
परमेश्वरीम्:
Karma (Object of speech/addressee)
TypeNoun
Rootपरम-ईश्वरी (प्रातिपदिक); परम (adj) + ईश्वरी (noun)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया (कर्म), एकवचनम्; कर्मधारयसमासः

Narrator (contextual; transition into Himavān’s speech)

Tirtha: Vastrāpatha-kṣetra

Type: kshetra

Listener: Ṛṣis (frame implied)

Scene: The Goddess, serene and divine, with luminous brows; before her stands Himavān personified—majestic, once fearful, now joyful—addressing her with folded hands.

H
Himavān
P
Parameśvarī (Devī/Umā)

FAQs

True darśana dispels fear and turns the heart toward joyful surrender and reverent speech.

Vastrāpathakṣetra (in the Prabhāsa Khaṇḍa) is the māhātmya setting in which this divine encounter is narrated.

No explicit rite is stated; the emphasis is on the transformative effect of divine vision leading to devotion.