Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Prabhasa Khanda, Shloka 105

ततो बंधप्रमुक्तेन सिंहेनेव च लीलया । वीरभद्रेण दक्षस्य नाशार्थं रोम चोद्धुतम्

tato baṃdhapramuktena siṃheneva ca līlayā | vīrabhadreṇa dakṣasya nāśārthaṃ roma coddhutam

Alors Vīrabhadra—tel un lion délivré de ses liens, comme en un jeu—secoua les poils de son corps, résolu à la destruction de Dakṣa.

ततःthen/thereafter
ततः:
Sambandha (Temporal adverb/काल)
TypeIndeclinable
Rootततः (अव्यय)
Formअव्ययम्; काल/अनन्तरार्थे (then/thereafter)
बन्धप्रमुक्तेनby (one) freed from bondage
बन्धप्रमुक्तेन:
Karana (Instrument/करण)
TypeAdjective
Rootबन्ध (प्रातिपदिक) + प्र-मुच् (धातु)
Formतृतीया-विभक्तिः, एकवचनम्, पुंलिङ्गे; क्त-प्रत्ययान्त ‘प्रमुक्त’ (released); षष्ठी-तत्पुरुषः ‘बन्धात् प्रमुक्तः’
सिंहेनby a lion
सिंहेन:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootसिंह (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, तृतीया-विभक्तिः, एकवचनम्
इवlike/as
इव:
Sambandha (Comparison/उपमा)
TypeIndeclinable
Rootइव (अव्यय)
Formउपमा-वाचक-अव्ययम् (comparative particle)
and
:
Sambandha (Conjunction/समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयार्थक-अव्ययम् (conjunction)
लीलयाplayfully; with ease
लीलया:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootलीला (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गे, तृतीया-विभक्तिः, एकवचनम्
वीरभद्रेणby Vīrabhadra
वीरभद्रेण:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootवीरभद्र (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, तृतीया-विभक्तिः, एकवचनम्
दक्षस्यof Dakṣa
दक्षस्य:
Sambandha (Genitive relation/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootदक्ष (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, षष्ठी-विभक्तिः, एकवचनम्
नाशार्थम्for destruction
नाशार्थम्:
Prayojana (Purpose/प्रयोजन)
TypeNoun
Rootनाश (प्रातिपदिक) + अर्थ (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे, द्वितीया-विभक्तिः (प्रयोजन/उद्देश्य), एकवचनम्; चतुर्थी-तत्पुरुषार्थे ‘नाशाय अर्थः’ = ‘for destruction’
रोमhair (body-hair)
रोम:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootरोमन् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्
and
:
Sambandha (Conjunction/समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयार्थक-अव्ययम्
उद्धुतम्was shaken/raised up
उद्धुतम्:
Kriya (Result state/क्रियाफल)
TypeVerb
Rootउद्-धू (धातु)
Formक्त-प्रत्ययान्त (past passive participle), नपुंसकलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; कर्मणि प्रयोगे ‘was shaken/raised’

Sārasvata (narration)

Tirtha: Gaṅgādvāra (implied target) / Vastrāpatha-kṣetra (frame)

Type: kshetra

Listener: Audience/interlocutor within the māhātmya (contextual)

Scene: Vīrabhadra, freed like a lion from bonds, shakes his body so that his hairs bristle and scatter—an omen of imminent destruction—while gaṇas surge behind him toward the sacrificial arena.

V
Vīrabhadra
D
Dakṣa

FAQs

Adharma invites swift and overwhelming consequence; divine power is effortless even when it appears playful.

No specific tīrtha is praised in this verse; it continues the Dakṣa-yajña narrative within the Prabhāsa-kṣetra section.

None.