Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Prabhasa Khanda, Shloka 55

उदासीनः शिवः शांतो गौरीकांतस्त्रिलोचनः । नान्यां निरीक्षते नित्यं ध्यानासक्तस्त्रिलोचनः

udāsīnaḥ śivaḥ śāṃto gaurīkāṃtastrilocanaḥ | nānyāṃ nirīkṣate nityaṃ dhyānāsaktastrilocanaḥ

Śiva — paisible, détaché, bien-aimé de Gaurī, le Trois-Yeux — ne regarde jamais une autre ; toujours absorbé en méditation, le Trois-Yeux demeure tourné vers l’intérieur.

उदासीनःindifferent/neutral
उदासीनः:
Karta (Subject-qualifier/कर्ता)
TypeAdjective
Rootudāsīna (उद्+आ+√ās—आसने धातु; क्त-प्रत्यय/विशेषण-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; विशेषणम्
शिवःShiva
शिवः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootśiva (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्
शान्तःcalm/peaceful
शान्तः:
Karta (Subject-qualifier/कर्ता)
TypeAdjective
Rootśānta (√śam—शमे धातु; क्त-प्रत्यय)
Formभूतकृदन्त (क्त) विशेषणम्; पुंलिङ्गे, प्रथमा, एकवचनम्
गौरीकान्तःbeloved of Gauri
गौरीकान्तः:
Karta (Apposition/कर्ता)
TypeNoun
Rootgaurī-kānta (गौरी + कान्त; प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; षष्ठी-तत्पुरुषः: ‘गौर्याः कान्तः’
त्रिलोचनःthree-eyed one
त्रिलोचनः:
Karta (Apposition/कर्ता)
TypeNoun
Roottri-locana (त्रि + लोचन; प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; बहुव्रीहिः: ‘यस्य त्रीणि लोचनानि सः’
not
:
Sambandha (Negation/निषेध)
TypeIndeclinable
Rootna (अव्यय)
Formनिषेध-निपात
अन्याम्another (woman)
अन्याम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootanya (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गे, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्
निरीक्षतेlooks at
निरीक्षते:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootni+√īkṣ (ईक्ष्—दर्शने धातु)
Formलट् (Present), आत्मनेपदम्, प्रथमपुरुषः, एकवचनम्
नित्यम्always
नित्यम्:
Kala (Time/काल)
TypeIndeclinable
Rootnityam (अव्यय/नपुंसक-रूप)
Formकालवाचक-अव्यय (always)
ध्यानासक्तःabsorbed in meditation
ध्यानासक्तः:
Karta (Subject-qualifier/कर्ता)
TypeAdjective
Rootdhyāna-āsakta (ध्यान + आसक्त; प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; तत्पुरुषः: ‘ध्याने आसक्तः’
त्रिलोचनःthe three-eyed one
त्रिलोचनः:
Karta (Apposition/कर्ता)
TypeNoun
Roottri-locana (त्रि + लोचन; प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; बहुव्रीहिः

Unspecified narrator within the māhātmya (Prabhāsa Khaṇḍa narrative voice)

Tirtha: Vastrāpatha-kṣetra (Prabhāsa)

Type: kshetra

Scene: Śiva, three-eyed, serene and detached, sits absorbed in meditation; his attention does not turn outward toward any other, signifying unwavering inwardness and devotion to Gaurī.

Ś
Śiva
G
Gaurī

FAQs

Śiva embodies mastery over the senses and steadfast meditation; dharma is strengthened by detachment (vairāgya) and inner absorption.

The verse occurs within the Vastrāpathakṣetra māhātmya of Prabhāsa, reinforcing the sanctity of the kṣetra through divine exemplars.

No explicit rite; the implied discipline is dhyāna (meditative absorption) and sense-restraint.