Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Prabhasa Khanda, Shloka 51

तमेव वरयेदत्र कश्चिन्नास्त्येव संशयः । संजाते कलहे पूर्वं हरिणा तं निवर्तितुम्

tameva varayedatra kaścinnāstyeva saṃśayaḥ | saṃjāte kalahe pūrvaṃ hariṇā taṃ nivartitum

Ici, elle le choisirait, lui seul—sans aucun doute. Mais lorsqu’une querelle avait jadis éclaté, Hari intervint pour la contenir et faire refluer cette situation, détournant le conflit.

तम्him
तम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Roottad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, द्वितीया-विभक्तिः (Accusative), एकवचनम्; सर्वनाम-रूपम्
एवindeed/only
एव:
Sambandha (Particle/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rooteva (अव्यय)
Formनिपात (particle/emphasis)
वरयेत्should choose
वरयेत्:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Root√vṛ (वृञ्/वृ—वरणे धातु)
Formविधिलिङ् (Optative), परस्मैपदम्, प्रथमपुरुषः, एकवचनम्
अत्रhere
अत्र:
Adhikarana (Locus/अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootatra (अव्यय)
Formअव्यय; देशवाचक-अव्यय (adverb of place)
कश्चित्someone/anyone
कश्चित्:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootkaścit (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः (Nominative), एकवचनम्; अनिश्चितवाचक-सर्वनाम
not
:
Sambandha (Negation/निषेध)
TypeIndeclinable
Rootna (अव्यय)
Formनिषेध-निपात (negation particle)
अस्तिis/exists
अस्ति:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Root√as (अस्—भुवि/सत्तायाम् धातु)
Formलट् (Present), परस्मैपदम्, प्रथमपुरुषः, एकवचनम्
एवindeed
एव:
Sambandha (Particle/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rooteva (अव्यय)
Formनिपात (particle/emphasis)
संशयःdoubt
संशयः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootsaṃśaya (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः (Nominative), एकवचनम्
संजातेwhen arisen
संजाते:
Adhikarana (Locus/अधिकरण)
TypeAdjective
Rootsaṃjāta (सम्+√jan—जनि/उत्पत्तौ; क्त-प्रत्यय)
Formभूतकृदन्त (क्त), सप्तमी-विभक्तिः (Locative), एकवचनम्; नपुंसकलिङ्गे/पुंलिङ्गे—सप्तमी एकवचनम्; ‘संजाते (सति)’ इति सति-सप्तमी
कलहेin a quarrel
कलहे:
Adhikarana (Locus/अधिकरण)
TypeNoun
Rootkalaha (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, सप्तमी-विभक्तिः (Locative), एकवचनम्
पूर्वम्before/previously
पूर्वम्:
Kala (Time/काल)
TypeIndeclinable
Rootpūrvam (अव्यय/नपुंसक-रूप)
Formकालवाचक-अव्यय (adverb of time: formerly/before)
हरिणाby Hari (Vishnu)
हरिणा:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Roothari (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, तृतीया-विभक्तिः (Instrumental), एकवचनम्
तम्him
तम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Roottad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, द्वितीया-विभक्तिः (Accusative), एकवचनम्; सर्वनाम-रूपम्
निवर्तितुम्to turn back/stop
निवर्तितुम्:
Prayojana (Purpose/प्रयोजन)
TypeVerb
Rootni+√vṛt (वृत्—वर्तने धातु; तुमुन्-प्रत्यय)
Formतुमन्त (Infinitive), ‘निवर्तितुम्’ = कर्तुं/शक्यम्; क्रियार्थक-अव्ययवत्

Unspecified narrator within the māhātmya (Prabhāsa Khaṇḍa narrative voice)

Tirtha: Vastrāpatha-kṣetra

Type: kshetra

Scene: The woman’s choice is certain, yet a quarrel brews among competing beings; Hari intervenes with a calming gesture, separating factions and turning the conflict back before it erupts.

H
Hari
V
Viṣṇu

FAQs

Divine guardianship (Hari) restrains disorder when passion and conflict arise; sacred narratives frame dharma as protection of harmony.

Vastrāpathakṣetra, within Prabhāsa, where the account is situated as part of its māhātmya.

None directly; the focus is on Hari’s role in preventing escalation of quarrel.