Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Prabhasa Khanda, Shloka 33

गृहीत्वा शिवसंस्कारं नरो भ्राम्यति भूतले । द्रष्टुं तीर्थान्यनेकानि पुण्यान्यायतनानि च

gṛhītvā śivasaṃskāraṃ naro bhrāmyati bhūtale | draṣṭuṃ tīrthānyanekāni puṇyānyāyatanāni ca

Ayant reçu la consécration et la discipline de Śiva, l’homme erre sur la terre afin de contempler de nombreux tīrtha et aussi maints sanctuaires saints et méritoires.

गृहीत्वाhaving received
गृहीत्वा:
Kriya (क्रिया; पूर्वक्रिया)
TypeVerb
Rootग्रह् (धातु)
Formक्त्वा-प्रत्ययान्त अव्ययकृदन्त (gerund): “having taken/received”
शिवसंस्कारम्Śiva’s rite/consecration
शिवसंस्कारम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootशिव + संस्कार (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; तत्पुरुष-समासः (षष्ठी-तत्पुरुषः: शिवस्य संस्कारः)
नरःa man
नरः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootनर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
भ्राम्यतिwanders
भ्राम्यति:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootभ्रम् (धातु)
Formलट्-लकार, प्रथम-पुरुष, एकवचन; परस्मैपद
भूतलेon the earth’s surface
भूतले:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootभूतल (प्रातिपदिक; भू + तल)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति (Locative), एकवचन; तत्पुरुष-समासः
द्रष्टुम्to see
द्रष्टुम्:
Prayojana (प्रयोजन; purpose)
TypeVerb
Rootदृश् (धातु)
Formतुमुन्-प्रत्ययान्त (infinitive): “to see”
तीर्थानिpilgrimage places
तीर्थानि:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootतीर्थ (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, बहुवचन
अनेकानिmany
अनेकानि:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootअनेक (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, बहुवचन; विशेषण (qualifying तीर्थानि)
पुण्यानिholy/meritorious
पुण्यानि:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootपुण्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, बहुवचन; विशेषण (qualifying आयतनानि)
आयतनानिabodes/shrines
आयतनानि:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootआयतन (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, बहुवचन
and
:
Sambandha (सम्बन्ध/connector)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयार्थक-निपात

Sūta (Lomaharṣaṇa) (deduced from Prabhāsa Khaṇḍa māhātmya narration style)

Tirtha: Vastrāpatha-kṣetra (Prabhāsa region)

Type: kshetra

Scene: A Śaiva pilgrim, marked by initiation signs (tripuṇḍra, rudrākṣa), sets out across varied landscapes—rivers, ghāṭas, temples—seeking darśana of many tīrthas and holy shrines.

Ś
Śiva
T
Tīrthas
Ā
Āyatanas (shrines)

FAQs

Śaiva consecration is linked to sacred travel: the devotee’s life becomes a pilgrimage of darśana—seeking holy places to deepen dharma and devotion.

The verse sits in the Vastrāpatha-kṣetra-māhātmya (Prabhāsa Khaṇḍa) while also endorsing a wider tīrtha-circuit of many sacred sites.

Receiving śiva-saṃskāra (a Śaiva consecration/observance) and undertaking tīrtha-darśana (visiting tīrthas and shrines).