Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Prabhasa Khanda, Shloka 14

एवं तत्समनुप्राप्तं पुण्यं सान्निहितं सरः । तत्र स्नात्वा महादेवि राहुग्रस्ते दिवाकरे । अग्निष्टोमस्य यज्ञस्य फलं प्राप्नोत्यशेषतः

evaṃ tatsamanuprāptaṃ puṇyaṃ sānnihitaṃ saraḥ | tatra snātvā mahādevi rāhugraste divākare | agniṣṭomasya yajñasya phalaṃ prāpnotyaśeṣataḥ

Ainsi fut obtenu l’étang Sānn̄ihita, riche de mérite. Ô Mahādevī, celui qui s’y baigne lorsque Rāhu saisit le Soleil obtient, sans rien omettre, le fruit du sacrifice Agniṣṭoma.

एवम्thus
एवम्:
Sambandha (Manner)
TypeIndeclinable
Rootएवम् (अव्यय)
Formअव्यय (क्रियाविशेषणम्/adverb): प्रकारे
तत्that
तत्:
Visheshana (Qualifier)
TypeAdjective
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया एकवचनम्; विशेषणम् (पुण्यम्)
समनुप्राप्तम्fully attained/obtained
समनुप्राप्तम्:
Visheshana (Qualifier)
TypeAdjective
Rootसम्+अनु+प्राप् (धातु)
Formक्त (past passive participle): नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया एकवचनम्; विशेषणम् (पुण्यम्)
पुण्यम्merit, sacred benefit
पुण्यम्:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootपुण्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा (1st) एकवचनम्
सान्निहितम्due to (divine) presence
सान्निहितम्:
Visheshana (Qualifier)
TypeAdjective
Rootसन्निहित (कृदन्त-प्रातिपदिक; सम्+नि+धा/√हित)
Formक्त (PPP), नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया एकवचनम्; विशेषणम् (पुण्यम्)
सरःthe lake
सरः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootसरस् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा (1st) एकवचनम्
तत्रthere
तत्र:
Adhikarana (Location)
TypeIndeclinable
Rootतत्र (अव्यय)
Formअव्यय (देशवाचक/adverb of place)
स्नात्वाhaving bathed
स्नात्वा:
Purvakala (Prior action)
TypeVerb
Rootस्ना (धातु)
Formक्त्वान्त (absolutive/gerund): 'स्नात्वा' = स्नानं कृत्वा; अव्ययभावः
महादेविO Mahādevī
महादेवि:
Sambodhana (Address)
TypeNoun
Rootमहादेवी (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, सम्बोधन एकवचनम्
राहुग्रस्तेwhen seized by Rāhu
राहुग्रस्ते:
Adhikarana (Locative)
TypeAdjective
Rootराहु (प्रातिपदिक) + ग्रस्त (कृदन्त; √ग्रस्)
Formसप्तमी एकवचनम्; तृतीया-तत्पुरुषः: 'राहुणा ग्रस्ते'; विशेषणम् (दिवाकरे)
दिवाकरेin the sun (during eclipse)
दिवाकरे:
Adhikarana (Locative)
TypeNoun
Rootदिवाकर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी एकवचनम्
अग्निष्टोमस्यof the Agniṣṭoma
अग्निष्टोमस्य:
Shashthi-Sambandha (Genitive relation)
TypeNoun
Rootअग्निष्टोम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी एकवचनम्; समासः (अग्नि+स्तोम) वैदिक-यागनाम
यज्ञस्यof the sacrifice
यज्ञस्य:
Shashthi-Sambandha (Genitive relation)
TypeNoun
Rootयज्ञ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी एकवचनम्
फलम्fruit, result
फलम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootफल (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया एकवचनम्
प्राप्नोतिobtains
प्राप्नोति:
Kriya (Action)
TypeVerb
Rootप्राप् (धातु)
Formलट् (वर्तमान/present), प्रथमपुरुषः, एकवचनम्, परस्मैपदम्
अशेषतःcompletely, without remainder
अशेषतः:
Sambandha (Manner)
TypeIndeclinable
Rootअशेषतः (अव्यय)
Formअव्यय (क्रियाविशेषणम्): 'सम्पूर्णतया/entirely'

Narrator addressing Mahādevī (frame-dialogue)

Tirtha: Saṃnihita-saras

Type: kund

Listener: Mahādevī

Scene: At the Saṃnihita lake in Prabhāsa, pilgrims bathe as the sun is eclipsed—sky dimmed, a haloed disc overhead; priests recite Vedic mantras; the lake glows with sanctity, suggesting the unseen fruit of Agniṣṭoma.

S
Sānn̄ihita Saraḥ (Saṃnihitī tīrtha)
R
Rāhu
D
Divākara (Sun)
A
Agniṣṭoma Yajña

FAQs

Tīrtha-sevā and snāna, performed at the right sacred time, can equal the highest Vedic ritual fruits—making dharma accessible to all.

Sānn̄ihita Saraḥ / Saṃnihitī tīrtha at Prabhāsa.

Perform snāna at Sānn̄ihita Saraḥ specifically during an eclipse (Rāhu-grasta Sūrya) to obtain Agniṣṭoma-yajña phala.