Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Prabhasa Khanda, Shloka 22

यस्मादनेन प्रथमा आपो भक्ष्या न तत्रगाः । प्राणिनस्तन्न भेतव्यं भवद्भिस्तु ममाज्ञया

yasmādanena prathamā āpo bhakṣyā na tatragāḥ | prāṇinastanna bhetavyaṃ bhavadbhistu mamājñayā

Car par ce feu, les eaux de ce lieu ne doivent plus être consumées comme au commencement. Ainsi, que les êtres vivants ne craignent point : par mon ordre, demeurez sans peur.

yasmātbecause/from which
yasmāt:
Hetu (Cause/हेतु)
TypeNoun
Rootyad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुं/नपुंसकलिङ्गे, पञ्चमी-विभक्तिः (अपादान), एकवचनम्; सर्वनाम-रूपम् (from which/because)
anenaby this
anena:
Karaṇa (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootidam (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुं/नपुंसकलिङ्गे, तृतीया-विभक्तिः (करण), एकवचनम्; सर्वनाम-रूपम् (by this/with this)
prathamāḥfirst/earlier
prathamāḥ:
Viśeṣaṇa (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootprathama (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, बहुवचनम्; विशेषणम् (āpaḥ प्रति)
āpaḥwaters
āpaḥ:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootap (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, बहुवचनम् (pluralia tantum)
bhakṣyāḥedible/fit to be eaten
bhakṣyāḥ:
Viśeṣaṇa (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootbhakṣya (प्रातिपदिक; √bhakṣ धातु-निष्पन्न)
Formस्त्रीलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, बहुवचनम्; विधेय-विशेषणम् (āpaḥ = edible/fit to be eaten)
nanot
na:
Pratiṣedha (Negation/निषेध)
TypeIndeclinable
Rootna (अव्यय)
Formनिषेधार्थक-अव्ययम् (negation)
tatragāḥpresent there
tatragāḥ:
Viśeṣaṇa (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Roottatra + ga (प्रातिपदिक; √gam धातु-निष्पन्न)
Formस्त्रीलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, बहुवचनम्; विशेषणम् (āpaḥ प्रति) (those that go/are found there)
prāṇinaḥliving beings
prāṇinaḥ:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootprāṇin (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, बहुवचनम्
tatthat
tat:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Roottad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्; सर्वनाम-रूपम् (that)
nanot
na:
Pratiṣedha (Negation/निषेध)
TypeIndeclinable
Rootna (अव्यय)
Formनिषेधार्थक-अव्ययम् (negation)
bhetavyamto be feared
bhetavyam:
Vidhi (Obligation/विधि)
TypeVerb
Root√bhī (धातु) + tavya (तव्यत्-प्रत्यय)
Formतव्यत्-प्रत्ययान्तः विधेयकृदन्तः (gerundive/passive necessity), नपुंसकलिङ्गे, प्रथमा/द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्; अर्थः—‘भेतव्यम्’ = ‘भयम् कर्तव्यम्’ (to be feared)
bhavadbhiḥby you (all)
bhavadbhiḥ:
Karta (Agent in passive sense/कर्ता)
TypeNoun
Rootbhavat (सर्वनाम-प्रातिपदिक/भवद्)
Formपुंलिङ्गे, तृतीया-विभक्तिः, बहुवचनम्; आदरार्थक-‘you’
tubut/indeed
tu:
Sambandha (Discourse particle/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Roottu (अव्यय)
Formअव्ययम्; अवधारण/विरोध/अन्वयार्थक (but/indeed)
mamamy
mama:
Sambandha (Genitive/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootasmad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formषष्ठी-विभक्तिः (सम्बन्ध), एकवचनम्; सर्वनाम-रूपम् (of me/my)
ājñayāby (my) command
ājñayā:
Karaṇa (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootājñā (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गे, तृतीया-विभक्तिः, एकवचनम्; करणार्थे (by order/command)

Daityasūdana (Kṛṣṇa/Viṣṇu epithet) speaking to the sea-creatures (deduced from immediate context)

Tirtha: Prabhāsa Kṣetra

Type: kshetra

Scene: Daityasūdana speaks with calm authority; the fiery aura in the ocean becomes contained, and the sea-creatures settle, remaining in place without fear as cosmic order reasserts itself.

D
Daityasūdana (Kṛṣṇa/Viṣṇu epithet)
W
Waters (Āpaḥ)
P
Prāṇins (living beings)

FAQs

Dharma is protection: even dangerous powers are bounded by divine ordinance so that life may flourish without fear.

Prabhāsa Kṣetra’s oceanic sacred region where the Vāḍava fire is contained under divine command.

None; it is an assurance and a divine directive rather than a ritual instruction.