Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Prabhasa Khanda, Shloka 28

अस्माभी रुद्रसामीप्ये कार्यं सर्वं निवेदितम् । ततः प्रस्थापिताः सर्वे रुद्रेण परमेष्ठिना । तव पार्श्वे महादेव नस्त्वं देव गतिर्भव

asmābhī rudrasāmīpye kāryaṃ sarvaṃ niveditam | tataḥ prasthāpitāḥ sarve rudreṇa parameṣṭhinā | tava pārśve mahādeva nastvaṃ deva gatirbhava

«Auprès de Rudra, nous avons exposé toute notre affaire ; puis Rudra, le Seigneur suprême, nous a tous envoyés. À présent, à tes côtés, ô Grand Dieu, sois notre refuge et notre voie, ô Deva.»

अस्माभिःby us
अस्माभिः:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम, बहुवचन, तृतीया-विभक्ति (Instrumental plural)
रुद्र-सामीप्येin the proximity of Rudra
रुद्र-सामीप्ये:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootरुद्र (प्रातिपदिक) + सामीप्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, एकवचन, सप्तमी-विभक्ति (Locative singular); रुद्रस्य सामीप्यम् इति षष्ठी-तत्पुरुष
कार्यंthe matter/task
कार्यं:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootकार्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, एकवचन, प्रथमा/द्वितीया-विभक्ति (Nom./Acc. singular)
सर्वंall
सर्वं:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootसर्व (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, एकवचन, प्रथमा/द्वितीया-विभक्ति (agreeing with कार्यम्)
निवेदितम्was reported/submitted
निवेदितम्:
Kriya (Predicate/क्रिया)
TypeVerb
Rootनि-विद् (धातु) + क्त (कृदन्त)
Formभूतकर्मणि कृदन्त (Past passive participle), नपुंसकलिङ्ग, एकवचन, प्रथमा/द्वितीया; कर्मणि प्रयोगे ‘कृतम्/निवेदितम्’
ततःthen
ततः:
Kriya-visheshana (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootततः (अव्यय)
Formअव्यय, अव्यय-प्रकारः: अव्यय-क्रियाविशेषण (adverb: ‘then/from there’)
प्रस्थापिताःwere dispatched
प्रस्थापिताः:
Kriya (Predicate/क्रिया)
TypeVerb
Rootप्र-स्था (धातु) + णिच्? (causative sense) + क्त (कृदन्त)
Formभूतकर्मणि कृदन्त (Past passive participle), पुल्लिङ्ग, बहुवचन, प्रथमा; ‘प्रस्थापिताः’ = sent forth/dispatched
सर्वेall (of them)
सर्वे:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootसर्व (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, बहुवचन, प्रथमा-विभक्ति (Nominative plural)
रुद्रेणby Rudra
रुद्रेण:
Kartr-karana (Agent in passive/कर्ता-करण)
TypeNoun
Rootरुद्र (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, एकवचन, तृतीया-विभक्ति (Instrumental singular)
परमेष्ठिनाby the Supreme Lord (Parameṣṭhin)
परमेष्ठिना:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeNoun
Rootपरमेष्ठिन् (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, एकवचन, तृतीया-विभक्ति (Instrumental singular); रुद्रस्य विशेषणम्
तवof you/your
तव:
Sambandha (Genitive relation/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootयुष्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम, एकवचन, षष्ठी-विभक्ति (Genitive singular)
पार्श्वेat (your) side
पार्श्वे:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootपार्श्व (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, एकवचन, सप्तमी-विभक्ति (Locative singular)
महादेवO Mahādeva
महादेव:
Sambodhana (Address/सम्बोधन)
TypeNoun
Rootमहादेव (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, एकवचन, सम्बोधन-विभक्ति (Vocative singular); महा + देव (विशेषण-विशेष्य)
नःour
नः:
Sambandha (Genitive relation/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम, बहुवचन, षष्ठी-विभक्ति (Genitive plural)
त्वंyou
त्वं:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootयुष्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम, एकवचन, प्रथमा-विभक्ति (Nominative singular)
देवO god
देव:
Sambodhana (Address/सम्बोधन)
TypeNoun
Rootदेव (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, एकवचन, सम्बोधन-विभक्ति (Vocative singular)
गतिःrefuge/goal
गतिः:
Predicative complement (विधेय)
TypeNoun
Rootगति (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, एकवचन, प्रथमा-विभक्ति (Nominative singular)
भवbe
भव:
Kriya (Predicate/क्रिया)
TypeVerb
Rootभू (धातु)
Formलोट्-लकार (Imperative), मध्यमपुरुष, एकवचन (2nd person singular)

Devas (continuing their appeal)

Tirtha: Prabhāsa-kṣetra (Hari-Hara concord locus)

Type: kshetra

Scene: Devas explain that they reported everything near Rudra, who then dispatched them onward; now they stand beside Janārdana, asking him to be their gati (refuge/path).

R
Rudra
P
Parameṣṭhin (as epithet of Rudra here)
M
Mahādeva
D
Devas

FAQs

Divine order operates through guidance and delegation; the devotee’s duty is to seek refuge and follow the path shown by the Lord.

Prabhāsa Kṣetra, where divine counsel and protection are narrated as manifest.

None directly; the verse stresses nivedana (placing one’s case before the Divine) and śaraṇāgati.