Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Prabhasa Khanda, Shloka 4

कालांतरे महादेवि अहं तत्र समागतः । तेषां जिज्ञासया देवि ततस्ते रोषिता भवन् । शप्तस्ततोऽहं देवेशि चक्रुर्मे लिंगपातनम्

kālāṃtare mahādevi ahaṃ tatra samāgataḥ | teṣāṃ jijñāsayā devi tataste roṣitā bhavan | śaptastato'haṃ deveśi cakrurme liṃgapātanam

Après quelque temps, ô Grande Déesse, je vins en ce lieu. Ô Déesse, désireux de m’éprouver et de me connaître, ils s’irritèrent ; alors, ô Souveraine des dieux, je fus maudit, et ils firent tomber mon liṅga.

कालान्तरेat another time / in the course of time
कालान्तरे:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootकालान्तर (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति (Locative/7th), एकवचन; समासः—कालस्य अन्तरम् इति षष्ठी-तत्पुरुषः
महादेविO great goddess
महादेवि:
Sambodhana (Address/सम्बोधन)
TypeNoun
Rootमहादेवी (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, सम्बोधन-प्रथमा (Vocative), एकवचन; समासः—महती च सा देवी च (कर्मधारय)
अहम्I
अहम्:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formउत्तमपुरुष-सर्वनाम, प्रथमा-विभक्ति (Nominative/1st), एकवचन
तत्रthere
तत्र:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootतत्र (अव्यय)
Formअव्यय; देशवाचक-अव्यय (locative adverb)
समागतःarrived / came
समागतः:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootसम् + आ + गम् (धातु) → समागत (कृदन्त)
Formभूतकालिक-कृदन्त (क्त/PPP), पुल्लिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; कर्तरि प्रयोगे ‘आगतः’ = ‘came/arrived’
तेषाम्of them
तेषाम्:
Sambandha (Genitive relation/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formषष्ठी-विभक्ति (Genitive/6th), बहुवचन
जिज्ञासयाby (their) inquiry / out of curiosity
जिज्ञासया:
Karana (Instrument/Cause/करण)
TypeNoun
Rootजिज्ञासा (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति (Instrumental/3rd), एकवचन
देविO goddess
देवि:
Sambodhana (Address/सम्बोधन)
TypeNoun
Rootदेवी (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, सम्बोधन-प्रथमा (Vocative), एकवचन
ततःthen / thereafter
ततः:
Kriya-vishesana (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootततः (अव्यय)
Formअव्यय; क्रम/हेतुवाचक (then/from that)
तेyour
ते:
Sambandha (Genitive relation/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootत्वद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formषष्ठी-विभक्ति (Genitive/6th), एकवचन; ‘ते’ = ‘तव’
रोषिताःangered
रोषिताः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeAdjective
Rootरुष् (धातु) → रोषित (कृदन्त)
Formभूतकालिक-कृदन्त (क्त/PPP), पुल्लिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; विशेषणम् (they became angered)
भवन्they became
भवन्:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootभू (धातु)
Formलङ्-लकार (Imperfect/Past), प्रथमपुरुष, बहुवचन; परस्मैपद
शप्तःcursed
शप्तः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeAdjective
Rootशप् (धातु) → शप्त (कृदन्त)
Formभूतकालिक-कृदन्त (क्त/PPP), पुल्लिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; ‘अहम्’ इत्यस्य विशेषणम्
ततःthen
ततः:
Kriya-vishesana (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootततः (अव्यय)
Formअव्यय; क्रमवाचक (thereupon)
अहम्I
अहम्:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formउत्तमपुरुष-सर्वनाम, प्रथमा, एकवचन
देवेशिO mistress of the gods
देवेशि:
Sambodhana (Address/सम्बोधन)
TypeNoun
Rootदेवेशी (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, सम्बोधन-प्रथमा, एकवचन; समासः—देवानाम् ईशीति षष्ठी-तत्पुरुषः
चक्रुःthey did / they made
चक्रुः:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootकृ (धातु)
Formलिट्-लकार (Perfect), प्रथमपुरुष, बहुवचन; परस्मैपद
मेmy
मे:
Sambandha (Genitive relation/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formषष्ठी-विभक्ति (Genitive/6th), एकवचन; ‘मम’
लिङ्गपातनम्the causing of (my) liṅga to fall / liṅga-fall
लिङ्गपातनम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootलिङ्ग + पातन (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (Accusative/2nd), एकवचन; समासः—लिङ्गस्य पातनम् इति षष्ठी-तत्पुरुषः

Īśvara (Śiva)

Tirtha: Mūlacaṇḍīśa (etiology via curse)

Type: kshetra

Listener: Devī (Pārvatī)

Scene: Śiva arrives at the sages’ forest hermitage; the sages, intent on testing him, flare into anger; a curse is pronounced; the liṅga is cast down—an intense moral drama in a sacred grove.

Ī
Īśvara (Śiva)
M
Mahādevī (Pārvatī)
Ṛṣis
L
Liṅga

FAQs

Spiritual pride and suspicion can lead to adharma (cursing, hostility), while the divine still turns such episodes into sacred instruction through tīrtha-history.

The Devadāruvana-linked locus within Prabhāsa Kṣetra where the liṅga-pātana episode is remembered as part of Mūlacaṇḍīśa’s origin.

None; the verse narrates the cause-and-effect leading to liṅga-pātana.