Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Prabhasa Khanda, Shloka 14

तथोक्ता मुनयस्ते तु ततः केशवमभ्ययुः । अथावदत्तदा वृष्णीञ्छ्रुत्वैवं मधुसूदनः

tathoktā munayaste tu tataḥ keśavamabhyayuḥ | athāvadattadā vṛṣṇīñchrutvaivaṃ madhusūdanaḥ

Après avoir parlé ainsi, les sages s’approchèrent de Keśava. Ayant entendu ce qui s’était passé, Madhusūdana s’adressa aux Vṛṣṇis.

तथाthus
तथा:
Desha-Kala (Adverbial)
TypeIndeclinable
Rootतथा (अव्यय)
Formअव्ययम्; प्रकारवाचक-क्रियाविशेषणम् (Adverb: thus)
उक्ताःaddressed/spoken to
उक्ताः:
Karta (Subject qualifier/कर्ता-विशेषण)
TypeAdjective
Rootवच् (धातु) → उक्त (कृदन्त-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, बहुवचनम्; क्त-प्रत्ययान्त भूतकर्मणि (Past passive participle: having been spoken to)
मुनयःsages
मुनयः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootमुनि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, बहुवचनम् (Nominative plural)
तेthey
ते:
Karta (Apposition/कर्ता)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, बहुवचनम् (Nominative plural)
तुbut/indeed
तु:
Sambandha (Discourse particle)
TypeIndeclinable
Rootतु (अव्यय)
Formअव्ययम्; अवधान/विरोधार्थक-निपातः (Particle)
ततःthen
ततः:
Desha-Kala (Adverbial)
TypeIndeclinable
Rootततः (अव्यय)
Formअव्ययम्; तसिल्-प्रत्ययान्त (Then/from there)
केशवम्Keśava (Kṛṣṇa)
केशवम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootकेशव (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम् (Accusative singular)
अभ्ययुःapproached
अभ्ययुः:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootअभि + या (धातु)
Formलिट्-लकारः (Perfect), प्रथम-पुरुषः, बहुवचनम्; परस्मैपदम् (They approached/went)
अथthen
अथ:
Sambandha (Discourse particle)
TypeIndeclinable
Rootअथ (अव्यय)
Formअव्ययम्; अनुक्रमार्थक-निपातः (Then)
अवदत्said
अवदत्:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootवद् (धातु)
Formलङ्-लकारः (Imperfect), प्रथम-पुरुषः, एकवचनम्; परस्मैपदम् (He said)
तदाat that time
तदा:
Desha-Kala (Adverbial)
TypeIndeclinable
Rootतदा (अव्यय)
Formअव्ययम्; कालवाचक-क्रियाविशेषणम् (Adverb of time)
वृष्णीन्the Vṛṣṇis
वृष्णीन्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootवृष्णि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, द्वितीया-विभक्तिः, बहुवचनम् (Accusative plural)
श्रुत्वाhaving heard
श्रुत्वा:
Purvakala (Prior action)
TypeIndeclinable
Rootश्रु (धातु)
Formक्त्वा-प्रत्ययान्त अव्यय-भावकृदन्तम् (Gerund: having heard)
एवम्thus
एवम्:
Desha-Kala (Adverbial)
TypeIndeclinable
Rootएवम् (अव्यय)
Formअव्ययम्; प्रकारवाचक-क्रियाविशेषणम् (Thus/in this manner)
मधुसूदनःMadhusūdana (Kṛṣṇa)
मधुसूदनः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootमधुसूदन (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; ‘मधुं सूदयति’ इति नाम (Nominative singular)

Narrator (within Prabhāsa-kṣetra Māhātmya frame)

Tirtha: प्रभासक्षेत्र

Type: kshetra

Listener: देवी

Scene: ऋषिगण केशव के पास आते हैं; कृष्ण वृष्णियों की सभा में गंभीर वाणी से संबोधित करते हैं।

M
Munis (sages)
K
Keśava (Kṛṣṇa)
M
Madhusūdana (Kṛṣṇa)
V
Vṛṣṇis

FAQs

Even divine leadership responds to events through dharma—hearing, judging, and guiding the community.

Prabhāsa-kṣetra, where sages and Keśava converge in a decisive sacred episode.

None; it narrates the approach to Keśava and his ensuing address.