Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Prabhasa Khanda, Shloka 37

वसिष्ठ उवाच । इत्येवं राक्षसेनोक्तं श्रुत्वा कृष्णस्य पांथिकः । विस्मयं परमापन्नः प्राह तं हर्षमानसः

vasiṣṭha uvāca | ityevaṃ rākṣasenoktaṃ śrutvā kṛṣṇasya pāṃthikaḥ | vismayaṃ paramāpannaḥ prāha taṃ harṣamānasaḥ

Vasiṣṭha dit : Entendant le rākṣasa parler ainsi, le pèlerin de Kṛṣṇa, saisi d’un grand étonnement et le cœur joyeux, lui répondit.

वसिष्ठःVasiṣṭha
वसिष्ठः:
Karta (Speaker/कर्ता)
TypeNoun
Rootवसिष्ठ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st/Nominative), एकवचन
उवाचsaid
उवाच:
Kriya (Main verb/क्रिया)
TypeVerb
Rootवच् (धातु)
Formलिट् (Perfect), प्रथमपुरुष, एकवचन, परस्मैपद
इतिthus
इति:
Sambandha (Discourse marker)
TypeIndeclinable
Rootइति (अव्यय)
Formउद्धरण/समाप्तिसूचक अव्यय (quotative particle)
एवम्in this manner
एवम्:
Kriya-viseshana (Adverbial modifier)
TypeIndeclinable
Rootएवम् (अव्यय)
Formरीत्यर्थक अव्यय (adverb of manner)
राक्षसेनby the rākṣasa
राक्षसेन:
Karana (Agent-instrument/करण)
TypeNoun
Rootराक्षस (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया (3rd/Instrumental), एकवचन
उक्तम्spoken
उक्तम्:
Karma (Object of hearing/कर्म)
TypeVerb
Rootवच् (धातु) + क्त (कृदन्त)
Formभूतकर्मणि कृदन्त (past passive participle), नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; कर्मणि प्रयोगे ‘said/spoken’
श्रुत्वाhaving heard
श्रुत्वा:
Purvakala-kriya (Prior action)
TypeVerb
Rootश्रु (धातु) + त्वा (क्त्वान्त)
Formक्त्वान्त अव्ययकृदन्त (gerund), पूर्वकालिक क्रिया
कृष्णस्यof Kṛṣṇa
कृष्णस्य:
Sambandha (Genitive relation)
TypeNoun
Rootकृष्ण (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी (6th/Genitive), एकवचन
पांथिकःthe traveler
पांथिकः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootपांथिक (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st/Nominative), एकवचन
विस्मयम्astonishment
विस्मयम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootविस्मय (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (2nd/Accusative), एकवचन
परम्great
परम्:
Visheshana (Qualifier)
TypeAdjective
Rootपरम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (2nd/Accusative), एकवचन; ‘विस्मयम्’ इति विशेष्यस्य विशेषणम्
आपन्नःhaving attained (was overcome by)
आपन्नः:
Karta-samānādhikaraṇa (Predicate participle)
TypeVerb
Rootआपद् (धातु) + क्त (कृदन्त)
Formभूतकृदन्त (past active participle), पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; ‘प्राप्तः/गतः’ अर्थे
प्राहsaid
प्राह:
Kriya (Main verb/क्रिया)
TypeVerb
Rootप्र + अह्/ब्रू (धातु; लिट् रूप)
Formलिट् (Perfect), प्रथमपुरुष, एकवचन, परस्मैपद
तम्to him
तम्:
Karma (Addressee/object)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (2nd/Accusative), एकवचन
हर्षमानसःwith a joyful mind
हर्षमानसः:
Visheshana (Qualifier)
TypeAdjective
Rootहर्ष-मानस (प्रातिपदिक)
Formषष्ठी-तत्पुरुष (हर्षेण/हर्षयुक्तं मानसं यस्य), पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; ‘पांथिकः’ इति विशेष्यस्य विशेषणम्

Vasiṣṭha

Tirtha: Dvārakā (context)

Type: kshetra

Scene: A sage-narrator presence is implied: Vasiṣṭha recounts the moment; the pilgrim, astonished yet joyful, prepares to answer the rākṣasa; the scene pauses at the threshold of revelation.

V
Vasiṣṭha
R
Rākṣasa
K
Kṛṣṇa
P
Pāṃthika

FAQs

Puranic teachings often unfold through dialogue, showing how devotion and sacred contact awaken wonder and joy.

Dvārakā Māhātmya is the governing context, though the verse itself is narrative framing.

None; it introduces the pilgrim’s response within the story.