Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Prabhasa Khanda, Shloka 9

स्नानेन यत्प्राप्य नदीं वीरष्ठां यत्पिंडदानेन पितुर्गयायाम् । यद्धेमदानात्कुरुजांगले च तत्स्यात्फलं जागरणेन विष्णोः

snānena yatprāpya nadīṃ vīraṣṭhāṃ yatpiṃḍadānena piturgayāyām | yaddhemadānātkurujāṃgale ca tatsyātphalaṃ jāgaraṇena viṣṇoḥ

Le mérite acquis en se baignant dans la rivière Vīraṣṭhā, en offrant des piṇḍa à son père à Gayā, et en donnant de l’or au Kuru-jāṅgala—ce même fruit s’obtient par la veille nocturne pour Viṣṇu.

स्नानेनby bathing
स्नानेन:
Karana/Hetu (Instrument/Cause)
TypeNoun
Rootस्नान (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया (3rd/तृतीया), एकवचन
यत्whatever
यत्:
Correlative (यत्...तत्)
TypeNoun
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; सम्बन्ध-सूचक
प्राप्यhaving reached
प्राप्य:
Purvakala-kriya (Prior action)
TypeVerb
Rootप्र + आप् (धातु)
Formक्त्वान्त (absolutive/gerund), अव्ययभाव; अर्थे ‘प्राप्य = having reached’
नदीम्a river
नदीम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootनदी (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया (2nd/द्वितीया), एकवचन
वीरष्ठाम्Vīraṣṭhā (name of the river)
वीरष्ठाम्:
Visheshana (Qualifier)
TypeNoun
Rootवीरष्ठा (प्रातिपदिक; पाठभेद-संभाव्य)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया (2nd/द्वितीया), एकवचन; नदी-विशेष-नाम (विशेष्य ‘नदीम्’ इत्यस्य विशेषणवत्)
यत्whatever
यत्:
Correlative (यत्...तत्)
TypeNoun
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन
पिण्डदानेनby offering funeral rice-balls
पिण्डदानेन:
Karana/Hetu (Instrument/Cause)
TypeNoun
Rootपिण्डदान (प्रातिपदिक; पिण्ड + दान)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया (3rd/तृतीया), एकवचन; ‘पिण्डस्य दानम्’ षष्ठी-तत्पुरुष
पितुःof (one’s) father
पितुः:
Sambandha (Genitive relation/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootपितृ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी (6th/षष्ठी), एकवचन
गयायाम्at Gayā
गयायाम्:
Adhikarana (Locative/अधिकरण)
TypeNoun
Rootगया (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, सप्तमी (7th/सप्तमी), एकवचन; देश-नाम
यत्whatever
यत्:
Correlative (यत्...तत्)
TypeNoun
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन
हेमदानात्from (the act of) giving gold
हेमदानात्:
Hetu (Cause/हेतु)
TypeNoun
Rootहेमदान (प्रातिपदिक; हेम + दान)
Formनपुंसकलिङ्ग, पञ्चमी (5th/पञ्चमी), एकवचन; ‘हेमस्य दानम्’ षष्ठी-तत्पुरुष; हेतौ/निमित्ते ‘from/by (the act of)’
कुरुजाङ्गलेin Kurujāṅgala (a region)
कुरुजाङ्गले:
Adhikarana (Locative/अधिकरण)
TypeNoun
Rootकुरुजाङ्गल (प्रातिपदिक; कुरु + जाङ्गल)
Formनपुंसकलिङ्ग/पुंलिङ्ग (देश-नाम), सप्तमी (7th/सप्तमी), एकवचन; ‘कुरुषु जाङ्गलः’ इति तत्पुरुष-प्रायः
and
:
Connector (समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चय-बोधक अव्यय
तत्that
तत्:
Karta/Predicate nominative
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन
स्यात्would be
स्यात्:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootअस् (धातु)
Formविधिलिङ् (Optative/विधि), प्रथमपुरुष (3rd person), एकवचन; परस्मैपद
फलम्fruit/result
फलम्:
Karta/Predicate nominative
TypeNoun
Rootफल (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा (1st/प्रथमा), एकवचन
जागरणेनby vigil
जागरणेन:
Karana/Hetu (Instrument/Cause)
TypeNoun
Rootजागरण (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया (3rd/तृतीया), एकवचन
विष्णोःof Vishnu
विष्णोः:
Sambandha (Genitive relation/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootविष्णु (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी (6th/षष्ठी), एकवचन

Narrative voice (contextual Purāṇic narration within Dvārakā Māhātmya; specific speaker not explicit in this verse)

Tirtha: Viṣṇu-jāgaraṇa (as vrata) within Dvārakā-māhātmya

Type: kshetra

Listener: Ṣaṇmukha (context from surrounding verses)

Scene: A symbolic triptych: (1) pilgrims bathing in a river labeled Vīraṣṭhā, (2) a son offering piṇḍas at Gayā with priests, (3) a donor gifting gold in a Kuru landscape—overarched by a central scene of devotees keeping Viṣṇu vigil, showing all merits converging into the vigil.

V
Viṣṇu
G
Gayā
K
Kuru-jāṅgala
V
Vīraṣṭhā

FAQs

Devotional night-vigil for Viṣṇu is praised as equal in merit to renowned tīrtha-acts like sacred bathing, Gayā śrāddha, and gold-dāna.

Gayā is directly referenced; the verse also names the river Vīraṣṭhā and the region Kuru-jāṅgala as meritorious locales.

Jāgaraṇa (staying awake in worship) for Viṣṇu, alongside references to snāna (sacred bathing), piṇḍa-dāna at Gayā, and hema-dāna (gold charity).