Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Prabhasa Khanda, Shloka 4

द्रारवत्यामयोध्यायां कृष्णं रामं शुभप्रदम् । मथुरायां हरिं विष्णुं स्मृत्वा मुक्तिमवाप्नुयात्

drāravatyāmayodhyāyāṃ kṛṣṇaṃ rāmaṃ śubhapradam | mathurāyāṃ hariṃ viṣṇuṃ smṛtvā muktimavāpnuyāt

À Dvāravatī (Dvārakā) et à Ayodhyā, quiconque se souvient de Kṛṣṇa et de Rāma, dispensateurs d’auspice, et à Mathurā se souvient de Hari, Viṣṇu, obtient la délivrance.

द्वारवत्याम्in Dvāravatī (Dvārakā)
द्वारवत्याम्:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootद्वारवती (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग (feminine), सप्तमी (Locative/7th), एकवचन (singular)
अयोध्यायाम्in Ayodhyā
अयोध्यायाम्:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootअयोध्या (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग (feminine), सप्तमी (Locative/7th), एकवचन (singular)
कृष्णम्Kṛṣṇa
कृष्णम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootकृष्ण (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग (masculine), द्वितीया (Accusative/2nd), एकवचन (singular)
रामम्Rāma
रामम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootराम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग (masculine), द्वितीया (Accusative/2nd), एकवचन (singular)
शुभप्रदम्bestowing auspiciousness
शुभप्रदम्:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootशुभ (प्रातिपदिक) + प्रद (प्रातिपदिक; 'giver')
Formउपपद-तत्पुरुष (śubhaṃ pradadāti iti), पुंलिङ्ग (masculine), द्वितीया (Accusative/2nd), एकवचन (singular)
मथुरायाम्in Mathurā
मथुरायाम्:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootमथुरा (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग (feminine), सप्तमी (Locative/7th), एकवचन (singular)
हरिम्Hari
हरिम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootहरि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग (masculine), द्वितीया (Accusative/2nd), एकवचन (singular)
विष्णुम्Viṣṇu
विष्णुम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootविष्णु (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग (masculine), द्वितीया (Accusative/2nd), एकवचन (singular)
स्मृत्वाhaving remembered
स्मृत्वा:
Purvakala-kriya (पूर्वकालक्रिया)
TypeIndeclinable
Rootस्मृ (धातु; √स्मृ) + त्वा (क्त्वान्त)
Formक्त्वान्त अव्यय (gerund/absolutive): 'having remembered'
मुक्तिम्liberation
मुक्तिम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootमुक्ति (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग (feminine), द्वितीया (Accusative/2nd), एकवचन (singular)
अवाप्नुयात्would attain
अवाप्नुयात्:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootअव + आप् (धातु; √आप्)
Formविधिलिङ् (Optative), परस्मैपदम्, प्रथमपुरुष (3rd person), एकवचन (singular)

Mārkaṇḍeya

Tirtha: Dvāravatī–Ayodhyā–Mathurā (smaraṇa-centered)

Type: kshetra

Listener: King (bhūpa)

Scene: A devotional map: pilgrims in three cities, each holding prayer beads—remembering Krishna in Dvārakā, Rama in Ayodhyā, and Vishnu/Hari in Mathurā—culminating in a radiant mokṣa motif.

D
Dvāravatī (Dvārakā)
A
Ayodhyā
M
Mathurā
K
Kṛṣṇa
R
Rāma
H
Hari
V
Viṣṇu

FAQs

Smaraṇa (remembrance) of the Lord in sanctified places is a direct means toward mokṣa, joining place-sanctity with devotion.

Dvārakā (Dvāravatī), Ayodhyā, and Mathurā—each tied to remembrance of the Lord.

Smṛti/smaraṇa—devotional remembrance of Kṛṣṇa, Rāma, and Viṣṇu.