Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Prabhasa Khanda, Shloka 39

अथ शक्रसमादिष्टा विद्युत्वन्तो बलाहकाः । गम्भीरराविणः सर्वं भूतलं प्रचुरैर्जलैः । पूरयामासुरत्युग्रा द्युतिमन्तो महीपते

atha śakrasamādiṣṭā vidyutvanto balāhakāḥ | gambhīrarāviṇaḥ sarvaṃ bhūtalaṃ pracurairjalaiḥ | pūrayāmāsuratyugrā dyutimanto mahīpate

Alors, sur l’ordre de Śakra (Indra), les nuées chargées d’éclairs—au tonnerre profond, d’une fureur extrême et resplendissantes—emplirent toute la terre d’eaux abondantes, ô roi.

अथthen
अथ:
Sambandha (Discourse connector/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootअथ (अव्यय)
Formअव्यय; अनुक्रमसूचक/सम्बन्धबोधक (then/now)
शक्र-समादिष्टाःordered by Indra
शक्र-समादिष्टाः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootशक्र (प्रातिपदिक) + सम्-आ-√दिश् (धातु) → समादिष्ट (कृदन्त)
Formबहुव्रीह्यर्थे न; तत्पुरुषसमासः (षष्ठी-तत्पुरुषः: शक्रस्य समादिष्टाः); समादिष्ट (क्त-प्रत्यय, past passive participle); पुल्लिङ्ग, प्रथमा (1st), बहुवचन
विद्युत्वन्तःhaving lightning
विद्युत्वन्तः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootविद्युत् (प्रातिपदिक) + वत् (तद्धित)
Formवत्-प्रत्ययान्त विशेषण; पुल्लिङ्ग, प्रथमा (1st), बहुवचन
बलाहकाःclouds
बलाहकाः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootबलाहक (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, प्रथमा (1st), बहुवचन
गम्भीर-राविणःwith deep thunder
गम्भीर-राविणः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootगम्भीर (प्रातिपदिक) + राविन् (प्रातिपदिक)
Formकर्मधारयसमासः (गम्भीरः रावः यस्य/येषां ते); पुल्लिङ्ग, प्रथमा (1st), बहुवचन
सर्वम्entire
सर्वम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeAdjective
Rootसर्व (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd), एकवचन
भूतलम्the earth’s surface
भूतलम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootभूतल (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd), एकवचन
प्रचुरैःabundant
प्रचुरैः:
Karana (Instrument/करण)
TypeAdjective
Rootप्रचुर (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग/नपुंसकलिङ्ग, तृतीया (3rd), बहुवचन; साधन/करणभावे
जलैःwith waters
जलैः:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootजल (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया (3rd), बहुवचन
पूरयामासुःthey filled
पूरयामासुः:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Root√पॄ (धातु)
Formलिट् (परस्मैपद, परोक्षभूत/परफेक्ट); प्रथमपुरुष, बहुवचन
अति-उग्राःvery fierce
अति-उग्राः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootअति (उपसर्ग/अव्यय) + उग्र (प्रातिपदिक)
Formअव्ययीभावसमासः (अत्युग्र = अत्यन्तं उग्र); पुल्लिङ्ग, प्रथमा (1st), बहुवचन
द्युतिमन्तःradiant
द्युतिमन्तः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootद्युति (प्रातिपदिक) + मत् (तद्धित)
Formमत्-प्रत्ययान्त विशेषण; पुल्लिङ्ग, प्रथमा (1st), बहुवचन
महीपतेO king (lord of the earth)
महीपते:
Sambodhana (Address/सम्बोधन)
TypeNoun
Rootमही (प्रातिपदिक) + पति (प्रातिपदिक)
Formषष्ठी-तत्पुरुषसमासः (महीयाः पति); पुल्लिङ्ग, सम्बोधन (8th), एकवचन

Pulastya (continuing narration; vocative 'mahīpate' indicates address to a kingly listener)

Listener: king (māhīpati)

Scene: A dramatic storm panorama: massive dark clouds with lightning veins, deep thunder implied; torrents of rain drench the earth, rivers swell, fields revive; a small figure of the king watches in awe as the world is ‘filled’ with waters.

I
Indra (Śakra)
C
Clouds (Balāhaka)

FAQs

When divine will aligns with dharma, nature itself becomes beneficent, restoring balance and welfare.

Indirectly supports the Agnitīrtha episode by describing the divine events preceding its fame.

None; the verse is descriptive of rainfall and divine command.