Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 32

ऋषय ऊचुः । ब्रह्महत्या कथं जाता देवेन्द्रस्य महात्मनः । कस्मिन्काले च सर्वं नो विस्तरात्सूत कीर्तय

ṛṣaya ūcuḥ | brahmahatyā kathaṃ jātā devendrasya mahātmanaḥ | kasminkāle ca sarvaṃ no vistarātsūta kīrtaya

Les sages dirent : « Comment le péché de brahma-hatyā (meurtre d’un brāhmaṇa) naquit-il chez Devendra Indra, le magnanime ? Et en quel temps cela advint-il ? Ô Sūta, raconte-nous tout en détail. »

ṛṣayaḥsages
ṛṣayaḥ:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootṛṣi (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st/कर्ता), बहुवचनम्
ūcuḥsaid
ūcuḥ:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Root√vac (धातु √vac)
Formलकारः लिट् (Perfect), परस्मैपदम्, पुरुषः 3 (प्रथम), वचनम् बहुवचनम्
brahma-hatyāBrahmin-slaying (sin)
brahma-hatyā:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootbrahman (प्रातिपदिक) + hatyā (प्रातिपदिक)
Formसमासः षष्ठी-तत्पुरुषः (brahmaṇaḥ hatyā); स्त्रीलिङ्ग, प्रथमा (1st/कर्ता), एकवचनम्
kathamhow
katham:
Sambandha/Modifier
TypeIndeclinable
Rootkatham (अव्यय)
Formअव्यय; प्रश्नार्थक (interrogative adverb)
jātāarose / happened
jātā:
Kriya (State/क्रिया)
TypeVerb
Root√jan (धातु √jan) → jāta (कृदन्त)
Formभूतकृदन्त (क्त), स्त्रीलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचनम्; कर्मणि/भावे प्रयोगः—‘arose/occurred’
devendrasyaof Devendra (Indra)
devendrasya:
Sambandha (Genitive/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootdeva-indra (प्रातिपदिक)
Formसमासः तत्पुरुषः (devānām indraḥ); पुंलिङ्ग, षष्ठी (6th/सम्बन्ध), एकवचनम्
mahātmanaḥof the great-souled
mahātmanaḥ:
Sambandha (Genitive qualifier)
TypeAdjective
Rootmahā-ātman (प्रातिपदिक)
Formसमासः कर्मधारयः (mahān ātmā yasya); पुंलिङ्ग, षष्ठी (6th), एकवचनम्; विशेषणम् (devendrasya)
kasminin which
kasmin:
Adhikarana (Time/कालाधिकरण)
TypeNoun
Rootkim (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formप्रश्नवाचक-सर्वनाम, पुं/नपुंसक, सप्तमी (7th/अधिकरण), एकवचनम्
kāletime
kāle:
Adhikarana (Time/अधिकरण)
TypeNoun
Rootkāla (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी (7th/अधिकरण), एकवचनम्
caand
ca:
Connector
TypeIndeclinable
Rootca (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चयार्थक
sarvameverything
sarvam:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootsarva (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd/कर्म), एकवचनम्
naḥto us / our
naḥ:
Sampradana/Sambandha (Recipient/Genitive)
TypeNoun
Rootasmad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formउत्तमपुरुष-सर्वनाम, षष्ठी (6th/सम्बन्ध) बहुवचनस्य एन्क्लिटिक-रूपम्; ‘our/to us’
vistarātin detail
vistarāt:
Sambandha/Adverbial (Manner)
TypeNoun
Rootvistara (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, पञ्चमी (5th/अपादान-अर्थे ‘from detail’ = ‘in detail’), एकवचनम्; अव्ययीभावार्थे प्रयोगः
sūtaO Sūta
sūta:
Sambodhana (Address)
TypeNoun
Rootsūta (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सम्बोधन (Vocative/सम्बोधन), एकवचनम्
kīrtayatell / recount
kīrtaya:
Kriya (Command/आज्ञा)
TypeVerb
Root√kīrt (धातु √kīrt)
Formलकारः लोट् (Imperative), परस्मैपदम्, पुरुषः 2 (मध्यम), वचनम् एकवचनम्

Ṛṣis (sages)

Listener: Ṛṣis

Scene: A circle of sages respectfully addresses Sūta, asking for the full account of how Indra incurred brahmahatyā and when it happened; the scene is calm but charged with ethical gravity.

S
Sūta
I
Indra (Devendra)
B
Brahmahatyā

FAQs

Even exalted beings are accountable to dharma; understanding the origin of sin and the path of expiation is essential to spiritual life.

This is a framing inquiry within the Tīrthamāhātmya; the tīrtha is developed in the subsequent narration as the means/context of purification.

None directly; the sages request a detailed account that typically culminates in tīrtha-snāna, japa, or other expiatory acts.