Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 1

। ऋषय ऊचुः । यदेतद्भवता प्रोक्तं तं मुनिं प्रति सूतज । त्वया पुरा सुरार्थाय प्रपीतः पयसांनिधिः

| ṛṣaya ūcuḥ | yadetadbhavatā proktaṃ taṃ muniṃ prati sūtaja | tvayā purā surārthāya prapītaḥ payasāṃnidhiḥ

Les sages dirent : «Ô fils de Sūta, au sujet de ce muni dont tu as parlé : comment se fit-il qu’autrefois, pour le bien des dieux, l’Océan de Lait fût bu jusqu’à l’épuisement ?»

ṛṣayaḥsages
ṛṣayaḥ:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootṛṣi (ऋषि-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन
ūcuḥsaid
ūcuḥ:
Kriya (Predicate/क्रिया)
TypeVerb
Root√vac (वच् धातु)
Formलिट् (Perfect), प्रथमपुरुष (3rd person), बहुवचन; परस्मैपद
yatwhich (that)
yat:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootyat (यत्-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; सम्बन्धसूचक सर्वनाम
etatthis
etat:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootetat (एतत्-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; सर्वनाम
bhavatāby you (sir)
bhavatā:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootbhavat (भवत्-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया (3rd/Instrumental), एकवचन; आदरार्थक सर्वनाम
proktamspoken, stated
proktam:
Karma (Object/कर्म)
TypeVerb
Rootpra-√vac (प्र-वच् धातु) + kta (क्त)
Formभूतकर्मणि कृदन्त (past passive participle), नपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
tamthat
tam:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Roottad (तद्-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; सर्वनाम
munimsage
munim:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootmuni (मुनि-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
pratitowards, regarding
prati:
Sambandha (Direction/प्रति)
TypeIndeclinable
Rootprati (प्रति)
Formअव्यय; उपसर्गसदृश-पूर्वसर्ग (preposition)
sūtajaO son of the charioteer (Sūta)
sūtaja:
Sambodhana (Address/सम्बोधन)
TypeNoun
Rootsūta (सूत) + ja (ज) (प्रातिपदिके)
Formपुंलिङ्ग, सम्बोधन, एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुषः (sūtasya jaḥ)
tvayāby you
tvayā:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootyusmad (युष्मद्-प्रातिपदिक)
Formतृतीया, एकवचन; सर्वनाम
purāformerly, once
purā:
Kala-adhikarana (Time/काल)
TypeIndeclinable
Rootpurā (पुरा)
Formअव्यय; कालवाचक क्रियाविशेषण (temporal adverb)
surārthāyafor the sake of the gods
surārthāya:
Sampradana (Recipient/Purpose/सम्प्रदान)
TypeNoun
Rootsura (सुर) + artha (अर्थ) (प्रातिपदिके)
Formपुंलिङ्ग, चतुर्थी (4th/Dative), एकवचन; चतुर्थी-तत्पुरुषः (surāṇām arthāya)
prapītaḥwas drunk up
prapītaḥ:
Kriya (Predicate/क्रिया)
TypeVerb
Rootpra-√pā (प्र-पा धातु) + kta (क्त)
Formभूतकर्मणि कृदन्त (past passive participle), पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
payasāmnidhiḥocean/treasury of waters (the sea)
payasāmnidhiḥ:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootpayasām (payas, पयस्-प्रातिपदिक; षष्ठी बहुवचन) + nidhi (निधि-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुषः (payasām nidhiḥ)

Ṛṣayaḥ (the sages)

Tirtha: Kṣīroda-samudra (Ocean of Milk)

Type: kshetra

Listener: Sūtaja (Sūta’s son)

Scene: A circle of sages respectfully question Sūtaja about an astonishing ancient deed: a sage drinking the Ocean of Milk for the gods’ sake; the scene blends āśrama discourse with a visionary backdrop of the milky ocean.

Ṛṣayaḥ
S
Sūtaja (Sūta’s son)
P
Payasāṃnidhi (Ocean of Milk)
D
Devas (Suras)

FAQs

Purāṇic teaching proceeds through inquiry; cosmic events are narrated to illuminate dharma and divine purpose.

This is the opening inquiry of a new episode; the tīrtha linkage is developed as the chapter unfolds.

None here; it is a request for the detailed backstory.