Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 12

चतुष्पादस्तथा धर्मः सुसंपूर्णा वसुन्धरा । कामक्रोधविनिर्मुक्ता भयद्वेषविवर्जिताः । जनाश्चिरायुषस्तत्र शान्तात्मानो जितेन्द्रियाः । पञ्चतालप्रमाणाश्च दीप्तिमन्तो बहुश्रुताः

catuṣpādastathā dharmaḥ susaṃpūrṇā vasundharā | kāmakrodhavinirmuktā bhayadveṣavivarjitāḥ | janāścirāyuṣastatra śāntātmāno jitendriyāḥ | pañcatālapramāṇāśca dīptimanto bahuśrutāḥ

Là, le dharma se tient sur ses quatre pieds, et la terre est comblée d’abondance. Les hommes sont délivrés du désir et de la colère, sans peur ni haine ; ils vivent longtemps, l’âme paisible, maîtres de leurs sens—hauts comme cinq tālas, rayonnants et très savants.

catuṣpādaḥfour-footed / having four parts
catuṣpādaḥ:
Viśeṣaṇa (Qualifier)
TypeAdjective
Rootcatuṣ-pāda (प्रातिपदिक; चतुर् + पाद)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st/Nominative), एकवचन; विशेषण (of dharmaḥ)
tathāthus; also
tathā:
Sambandha (Connector)
TypeIndeclinable
Roottathā (अव्यय)
Formअव्यय; अव्यय-प्रकारः—समुच्चय/उपमानार्थक क्रियाविशेषण (adverb: 'thus/also')
dharmaḥdharma; righteousness
dharmaḥ:
Karta (Subject)
TypeNoun
Rootdharma (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st/Nominative), एकवचन
su-saṃpūrṇāwell-filled; fully complete
su-saṃpūrṇā:
Viśeṣaṇa (Qualifier)
TypeAdjective
Rootsu-saṃpūrṇa (प्रातिपदिक; सु + संपूर्ण)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा (1st/Nominative), एकवचन; विशेषण (of vasundharā)
vasundharāthe earth
vasundharā:
Karta (Subject)
TypeNoun
Rootvasundharā (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा (1st/Nominative), एकवचन
kāma-krodha-vinirmuktāḥfreed from desire and anger
kāma-krodha-vinirmuktāḥ:
Viśeṣaṇa (Qualifier)
TypeAdjective
Rootkāma + krodha + vinirmukta (कृदन्त; वि-निर्मुच् धातु, क्त)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st/Nominative), बहुवचन; क्त-प्रत्ययान्त विशेषण (past passive participle)
bhaya-dveṣa-vivarjitāḥdevoid of fear and hatred
bhaya-dveṣa-vivarjitāḥ:
Viśeṣaṇa (Qualifier)
TypeAdjective
Rootbhaya + dveṣa + vivarjita (कृदन्त; वि-वर्ज् धातु, क्त)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st/Nominative), बहुवचन; क्त-प्रत्ययान्त विशेषण
janāḥpeople
janāḥ:
Karta (Subject)
TypeNoun
Rootjana (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st/Nominative), बहुवचन
cira-āyuṣaḥlong-lived
cira-āyuṣaḥ:
Viśeṣaṇa (Qualifier)
TypeAdjective
Rootcira + āyuṣ (प्रातिपदिक; चिर + आयुस्)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st/Nominative), बहुवचन; विशेषण (of janāḥ)
tatrathere
tatra:
Adhikaraṇa (Location)
TypeIndeclinable
Roottatra (अव्यय)
Formअव्यय; देशवाचक क्रियाविशेषण (locative adverb)
śānta-ātmānaḥpeaceful-minded
śānta-ātmānaḥ:
Viśeṣaṇa (Qualifier)
TypeAdjective
Rootśānta + ātman (प्रातिपदिक; शान्त + आत्मन्)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st/Nominative), बहुवचन; विशेषण (of janāḥ)
jita-indriyāḥhaving conquered the senses
jita-indriyāḥ:
Viśeṣaṇa (Qualifier)
TypeAdjective
Rootjita + indriya (कृदन्त/प्रातिपदिक; जि धातु, क्त + इन्द्रिय)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st/Nominative), बहुवचन; क्त-प्रत्ययान्त विशेषण
pañca-tāla-pramāṇāḥof five-tāla measure (very tall)
pañca-tāla-pramāṇāḥ:
Viśeṣaṇa (Qualifier)
TypeAdjective
Rootpañca + tāla + pramāṇa (प्रातिपदिक; पञ्च + ताल + प्रमाण)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st/Nominative), बहुवचन; विशेषण (of janāḥ)
caand
ca:
Sambandha (Connector)
TypeIndeclinable
Rootca (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चयबोधक (conjunction)
dīptimantaḥradiant; splendid
dīptimantaḥ:
Viśeṣaṇa (Qualifier)
TypeAdjective
Rootdīptimat (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st/Nominative), बहुवचन; मतुप्-प्रत्ययान्त विशेषण
bahu-śrutāḥwell-learned; much-heard
bahu-śrutāḥ:
Viśeṣaṇa (Qualifier)
TypeAdjective
Rootbahu + śruta (कृदन्त; श्रु धातु, क्त)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st/Nominative), बहुवचन; क्त-प्रत्ययान्त विशेषण

Bṛhaspati

Type: kshetra

Scene: A luminous, prosperous sacred land where serene, tall, radiant sages and householders move without fear; fields and groves are abundant; the atmosphere is calm and orderly, suggesting Kṛtayuga on earth.

B
Bṛhaspati

FAQs

When dharma is complete, human life becomes peaceful, self-controlled, learned, and free from inner enemies like desire and anger.

No single site is specified; the verse praises the dhārmic condition associated with the Kṛta/Satya yuga.

None explicitly; the implied discipline is self-mastery (jitendriyatā) and freedom from passions.