Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 15

यस्माद्विष्णो महेशानस्त्वयाऽपि न निषेधितः । तस्मात्त्वमपि पाषाणो भविष्यसि न संशयः

yasmādviṣṇo maheśānastvayā'pi na niṣedhitaḥ | tasmāttvamapi pāṣāṇo bhaviṣyasi na saṃśayaḥ

«Puisque tu n’as pas retenu Viṣṇu, le Grand Seigneur (Maheśāna), toi aussi tu deviendras pierre ; il n’y a là aucun doute.»

यस्मात्because/from the fact that
यस्मात्:
Hetu (Cause/हेतु)
TypeNoun
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुं/नपुंसक, पञ्चमी-विभक्ति (हेतु/ablative of cause), एकवचन
विष्णोO Vishnu
विष्णो:
Sambodhana (Address/सम्बोधन)
TypeNoun
Rootविष्णु (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सम्बोधन-विभक्ति (Vocative), एकवचन
महेशानःMaheshana (Great Lord, Shiva)
महेशानः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootमहेशान (प्रातिपदिक; महा + ईशान)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; ‘महान् ईशानः’
त्वयाby you
त्वया:
Kartr (Agent in passive/कर्तृ)
TypeNoun
Rootयुष्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुं, तृतीया-विभक्ति (करण/Instrumental), एकवचन
अपिalso/even
अपि:
Sambandha-bodhaka (Particle/निपात)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formसमुच्चय/अपेक्षा-अव्यय (particle: also/even)
not
:
Nishedha (Negation/निषेध)
TypeIndeclinable
Rootन (अव्यय)
Formनिषेध-अव्यय
निषेधितःwas forbidden/prevented
निषेधितः:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootनि + सिध्/षिध् (धातु) → निषेधित (कृदन्त, क्त/PPP)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; क्त-प्रत्ययान्त भूतकर्मणि; ‘निषेधितः’ = प्रतिषिद्धः
तस्मात्therefore/from that
तस्मात्:
Hetu (Cause/हेतु)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुं/नपुंसक, पञ्चमी-विभक्ति (हेतु/ablative), एकवचन
त्वम्you
त्वम्:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootयुष्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुं, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
अपिalso
अपि:
Sambandha-bodhaka (Particle/निपात)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formनिपात (also/even)
पाषाणःa stone
पाषाणः:
Karta (Subject complement/कर्ता-सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootपाषाण (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
भविष्यसिyou will become
भविष्यसि:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootभू (धातु)
Formलृट्-लकार (Simple Future), मध्यमपुरुष, एकवचन; परस्मैपद
no
:
Nishedha (Negation/निषेध)
TypeIndeclinable
Rootन (अव्यय)
Formनिषेध-अव्यय (idiom with संशयः)
संशयःdoubt
संशयः:
Pratishedha-vakya-artha (Idiomatic/वाक्यार्थ)
TypeNoun
Rootसंशय (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; ‘न संशयः’ = नास्ति संशयः

Pārvatī (in a context of divine admonition/curse)

Type: kshetra

Scene: A stern pronouncement of a curse: a divine or authoritative figure declares that the addressed being will become stone for not restraining Viṣṇu/Maheśāna; the atmosphere is tense, with fate closing in.

V
Viṣṇu
M
Maheśāna (Śiva)
P
Pārvatī

FAQs

Even divine beings are shown as accountable to dharma; negligence in restraining wrongdoing leads to consequence.

The verse occurs within a Tīrthamāhātmya setting of the Nāgarakhaṇḍa; the snippet itself does not name a specific tīrtha.

No direct instruction on snāna, dāna, or japa appears in this verse.