Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 42

फलेऽच्युतो न संदेहः सर्वदेवैः समन्वितः । चातुर्मास्ये विशेषेण द्रुमपूजी स मुक्तिभाक्

phale'cyuto na saṃdehaḥ sarvadevaiḥ samanvitaḥ | cāturmāsye viśeṣeṇa drumapūjī sa muktibhāk

Dans son fruit se trouve Acyuta—sans aucun doute—avec tous les dieux. Surtout durant le Cāturmāsya, l’adorateur de l’arbre obtient la délivrance.

फलेin the fruit
फले:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootफल (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति, एकवचन
अच्युतःAcyuta (Viṣṇu)
अच्युतः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootअच्युत (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
not/no
:
Sambandha (Negation/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootन (अव्यय)
Formअव्यय, निषेध (negation particle)
संदेहःdoubt
संदेहः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootसंदेह (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
सर्वदेवैःwith all the gods
सर्वदेवैः:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootसर्व + देव (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति (Instrumental), बहुवचन
समन्वितःaccompanied, endowed
समन्वितः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootसम् + अन्वित (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; विशेषण (adjective) अच्युतः
चातुर्मास्येin Cāturmāsya
चातुर्मास्ये:
Adhikarana (Time locus/अधिकरण)
TypeNoun
Rootचातुर्मास्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति, एकवचन
विशेषेणespecially
विशेषेण:
Kriya-viseshana (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootविशेष (प्रातिपदिक)
Formतृतीया-एकवचनरूपेण क्रियाविशेषण (adverbial instrumental: 'especially')
द्रुमपूजीtree-worshipper
द्रुमपूजी:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootद्रुम + पूजिन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; कर्तृवाचक-नाम (one who worships the tree)
he
:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; सर्वनाम (pronoun)
मुक्तिभाक्attainer/partaker of liberation
मुक्तिभाक्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootमुक्ति + भाज् (√भज् धातु, कृत्-प्रत्यय)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; कृतान्त-विशेषण (partaker of liberation)

Brahmā (deduced from 'Brahma–Nārada saṃvāda' colophon context)

Tirtha: Aśvattha-vṛkṣa-tīrtha

Type: kshetra

Scene: Devotees worship an Aśvattha in the rainy-season Cāturmāsya: clouds, fresh green canopy, fruits glowing with a blue Acyuta aura; subtle presence of multiple devas around the fruit cluster; lamps sheltered from drizzle.

A
Acyuta
S
Sarvadeva (all gods)
C
Cāturmāsya
A
Aśvattha (Pippala)

FAQs

Devotion to sacred nature becomes direct devotion to the Lord and the entire devatā-sphere, culminating in mokṣa.

The Aśvattha is praised as a concentrated seat of divinity, especially potent during Cāturmāsya.

Druma-pūjā—ritual worship of the sacred tree, particularly in the Cāturmāsya period.